Peisistratos (syn Nestora)

Peisistratos (starogr. ΠεισίστρατοςPeisistratos, lat. Peisistratus) je v gréckej mytológii syn pylského kráľa Nestora a jeho manželky Anaxibie.[1](alebo Eurydiky[2])

Peisistratos a jeho rodina na mieste obety, ilustrácia: John Flaxman (1755–1826)

Kráľ Nestor bol otcom dvoch dcér, Peisidiky a Polykasty a synov, Echefróna, Antilocha, Stratia, Aréta, Persea, Thrasyméda a Peisistrata, ktorý bol z jeho synov najmladší. [1][3])

Grécky básnik Homér sa o Peisistratovi, synovi Nestora, zmieňuje vo svojom veľkolepom epickom diele Odysea.[4] Homér píše, že keď išiel Télemachos hľadať svojho otca, ithackého kráľa Odysea, ktorý sa už dlho nevracal z trójskej vojny, navštívil v Pyle kráľa Nestora, známeho svojou múdrosťou, aby sa s ním poradil ako otca nájsť.[5]

Nestor hosťa privítal a pri tejto príležitosti nechal obetovať bohyni Aténe jalovicu.[4] Homér následne opisuje celý obetný rituál, ktorého sa zúčastnil aj Nestorov syn Peisistratos a celá ich rodina. Echefrón s bratom Stratiom chytili jalovicu za rohy a priviedli ju na obetné miesto. Arétos priniesol vodu a v košíku jačmeň a Nestor začal vykonávať predpísaný obrad s modlitbami. Keď potom Thrasymédes zrazil jalovicu ostrou bronzovou sekerou, Peisistratos jej prerezal hrdlo a Perseus podložil misu pod jej vytekajúcu tmavočervenú krv. Počas obety zaznel z hrdiel Nestorových dcér a manželiek jeho synov posvätný pokrik.[4]

Ako bolo zvykom bohyni potom obetovali tuk a kosti a mäso začali opekať. Keďže bol Télemachos po dlhej ceste unavený, Polykasté ho okúpala a po kúpeli mu natrela telo olejom.[2]Télemachos sa potom obliekol a zasadol k hostine, kde jedol pečené mäso a pil víno zo zlatého pohára.[6] Nestor mu počas hostiny poradil, aby išiel ku spartskému kráľovi Menelaovi, ktorý sa vrátil od Tróje posledný a o jeho otcovi by niečo mohol vedieť.[5] Keď sa už Télemachos vydal na cestu, sprevádzal ho až do Sparty Peisistratos.[7]

Podľa historika Herodota, aténskeho tyrana Peisistrata pomenoval jeho otec Hippokrates po Peisistratovi, synovi Nestora.[8]

Referencie a bibliografia

upraviť
  1. a b Apollodoros, Kronika, 1,9,9.
  2. a b Homér, Odysea, 3,447.
  3. Homér, Odysea, 3,404-416.
  4. a b c Homér, Odysea, 3,430-478.
  5. a b Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 442-443.
  6. Homér, Odysea, 3,464.
  7. Homér, Odysea, 3,478.
  8. Herodotos, História, 5,65.