Stratios (syn Nestora)

Stratios alebo Stratichos (starogr. Στρατίος, ΣτράτιχοςStratius, Stratichos, lat. Stratius, Stratichus) je v gréckej mytológii syn pylského kráľa Nestora a jeho manželky Anaxibie.[1](alebo Eurydiky[2])

Stratios a Echefrón držia jalovicu za rohy, ilustrácia: John Flaxman (1755–1826)

Pylský kráľ Nestor bol otcom synov, Stratia, Aréta, Echefróna, Antilocha, Persea, Peisistrata a Thrasyméda a dvoch dcér Peisidiky a Polykasty[1]

O Stratiovi sa zmieňuje aj grécky básnik Homér vo svojom veľkolepom epickom diele Odysea.[3] Homér uvádza, že keď Télemachos hľadal svojho otca, ithackého kráľa Odysea, ktorý sa už dlho nevracal z trójskej vojny, odišiel do Pylu ku kráľovi Nestorovi, známeho svojou múdrosťou, aby sa s ním poradil, ako otca nájsť.[4]

Nestor hosťa vrelo privítal a pri tejto príležitosti nechal obetovať bohyni Aténe jalovicu.[3] Homér potom opisuje obetný rituál, ktorého sa zúčastnil aj Nestorov syn Stratios a celá ich rodina. Stratios a Echefrón chytili jalovicu za rohy a priviedli ju na miesto obety. Arétos priniesol vodu a jačmeň a Nestor začal vykonávať predpísaný obrad a odriekať príslušné modlitby. Keď potom Thrasymédes zrazil jalovicu ostrou bronzovou sekerou, Peisistratos jej prerezal hrdlo a Perseus podložil misu pod jej vytekajúcu tmavočervenú krv. Počas obety znel z hrdiel Nestorových dcér a manželiek jeho synov posvätný pokrik.[3]

Ako to bolo u Grékov zvykom, bohyni obetovali tuk a kosti a nakrájané mäso začali opekať. Télemacha po dlhej únavnej ceste Polykasté okúpala a po kúpeli mu natrela telo olejom.[2]Télemachos sa potom obliekol a zasadol k hostine, kde jedol pečené mäso a pil víno zo zlatého pohára.[5] Nestor mu počas hostiny poradil, aby išiel ku spartskému kráľovi Menelaovi, ktorý sa vrátil od Tróje posledný a o jeho otcovi by niečo mohol vedieť.[4]

Referencie a bibliografia

upraviť
  1. a b Apollodoros, Kronika, 1,9,9.
  2. a b Homér, Odysea, 3,447.
  3. a b c Homér, Odysea, 3,430-478.
  4. a b Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 442-443.
  5. Homér, Odysea, 3,464.