Peter Singer

Peter Albert David Singer (* 6. júl 1946) je austrálsky filozof a univerzitný profesor. Patrí k popredným filozofom súčasnosti a medzinárodne uznávaným filozofom. Je zástancom práv zvierat, venuje sa témam ako chudoba v rozvíjajúcich sa krajinách, potraty, eutanázia alebo infanticída.[1] Jeho myšlienky prispeli k vzniku hnutia efektívneho altruizmu.[2]

Peter Singer
Singer prednáša na Oxfordskej univerzite.
Singer prednáša na Oxfordskej univerzite.
Narodenie6. júl 1946 (73 rokov)
Melbourne, Viktória, Austrália
Odkazy
Webstránkapetersinger.info
CommonsSpolupracuj na Commons Peter Singer

ŽivotUpraviť

Jeho rodina je pôvodom z Moravy.[1] V roku 1971 začal študovať na Oxfordskej univerzite. V súčasnosti pôsobí ako profesor bioetiky na Princetonskej univerzite.

Je autorom mnohých kníh vyjadrujúcich myšlienky hnutia za práva zvierat. Z tohto hľadiska je dôležitá jeho kniha Oslobodenie zvierat (Animal Liberation).

V deväťdesiatych rokoch na sérii prednášok obhajoval tiež právo podstúpiť za určitých podmienok eutanáziu.

Osobné zážitkyUpraviť

Východiskom k jeho úvahám o krutom a neetickom zaobchádzaní so zvieratami bolo niekoľko osobných zážitkov:

  • Smrť troch zo štyroch jeho starých rodičov počas nacistickej éry: Starí rodičia z otcovej strany zomreli v plynovej komore v Chełmne a starí rodičia z matkinej strany sa dostali do koncentračného tábora v Terezíne, kde starý otec zomrel (starej mame sa podarilo prežiť). Jeho rodičom sa po obsadení Rakúska Nemcami podarilo zachrániť sa emigráciou z Viedne do Austrálie.
  • Silne na neho ako na chlapca zapôsobili austrálske prechádzky po brehu rieky s otcom, ktorý reagoval na počínanie si rybárov a na trápenie chytených živých rýb tým, že upozorňoval syna na krutosť tohto počínania.
  • Počas štúdií na Oxfordskej univerzite sa medzi svojimi priateľmi stretol s myšlienkami vegetariánstva. Títo ľudia upozorňovali na spôsoby, akými spoločnosť necitlivo pristupuje k zvieratám. Postupne si začal uvedomovať, že ľudia sa inak správajú k sebe navzájom a inak k zvieratám. Došiel k názoru, že je to neetické. Otázky jeho priateľov ho vyprovokovali k rozsiahlemu samoštúdiu. Dopracoval sa k názoru, že na podobné počínanie si neexistuje žiadne etické ospravedlnenie. Následne sa sám stal vegetariánom.

Kniha Oslobodenie zvieratUpraviť

Jeho kniha Oslobodenie zvierat mala zásadný význam pre hnutie za práva zvierat.[chýba zdroj] Svoju pozornosť upäl predovšetkým na dva problémy, ktoré považuje za najväčšie – pokusy na zvieratách a výrobu živočíšnych potravinových produktov. Singer nie je zásadným odporcom pokusov, požaduje ale ich „účinnú, zákonom stanovenú kontrolu“ a kladie prísne kritériá. Túžba po poznaní by podľa neho nemala byť tolerovaná hneď ako začne spôsobovať bolesť.

Singer spopularizoval pojem „druhizmus“, ktorý vyjadruje pohľad nadraďujúci človeka nad ostatné živočíchy. Singer naproti tomu argumentuje za rovnaké zohľadňovanie záujmov všetkých vedomých bytostí.

EutanáziaUpraviť

Singer spochybnil všeobecne rozšírený názor o „posvätnosti života“. Vychádza z utilitarizmu. Podľa preferenčného utilitarizmu by všetko malo prebiehať tak, aby sa maximalizovalo uspokojenie záujmov dotyčnej osoby. Preferencia je pritom to, čo si osoba vyberá po racionálnej úvahe ako presadenie vlastných záujmov.

Rozlišuje tri formy eutanázie: dobrovoľnú, mimodobrovoľnú a nedobrovoľnú.

Dobrovoľná eutanázia (voluntary) znamená naplnenie explicitne a opakovane vysloveného a racionálneho priania dotyčnej osoby (tej, ktorá má byť usmrtená). V niektorých prípadoch ju ťažko možno odlíšiť od asistovanej samovraždy. Za týchto podmienok Singer nepovažuje usmrtenie osoby za previnenie.

Mimodobrovoľná eutanázia (non-voluntary) označuje situácie, kedy dotyčná osoba nie je schopná dať svoj súhlas na usmrtenie, ale predpokladá sa že by volila smrť. Ide o situácie, keď je osoba v duševnom stave v ktorom nemôže ani pochopiť význam rozhodovania o živote a smrti. Táto forma eutanázie je najspornejšia. Singer sa ňou vo svojich úvahách zaoberá a za určitých podmienok ju ospravedlňuje.

Nedobrovoľná eutanázia (involuntary) označuje prípady, v ktorých je dotyčná osoba schopná vysloviť súhlas ku svojmu usmrteniu, ale nevyslovila ho. Buď preto, že nedostala otázku, alebo preto, že sa rozhodla ďalej žiť. V tejto situácii nie je podľa Singera eutanázia ospravedlniteľná.

ReferencieUpraviť

  1. a b HORÁK, Otakar. Bioetik Peter Singer: Ak sa manželstvo viaže na deti, čo potom ženy po menopauze [online]. dennikn.sk, 11. marec 2015, [cit. 2015-07-03]. Dostupné online.
  2. JOLLIMORE, Troy. The Stanford Encyclopedia of Philosophy. [s.l.] : Metaphysics Research Lab, Stanford University, 2018. (Winter 2018.) Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peter Singer

Externé odkazyUpraviť