Otvoriť hlavné menu
Pohľad na priečne duny

Piesočná duna (iné názvy: piesková duna, piesočný/pieskový presyp, duna, presyp) je morfologicky výrazný pahorok (násyp) vetrom naviateho piesku. Vzniká prevažne v púštnych oblastiach alebo vplyvom veterného odnosu častíc v oblasti plážového pobrežia.

Piesočná duna je tvorená z drobných piesočných zrniek, ktoré sú veternou silou neustále prenášané z jedného miesta na iné pomocou saltácie (pohyb, počas ktorého je častica váľaná po povrchu). Postupným tlačením častíc sa na istom mieste začne akumulovať dostatočné množstvo častíc, ktoré začnú tvoriť presyp. Akumulácia často vzniká v oblastiach, kde je prirodzená zábrana veternému prúdenie a alebo miesto, kde dochádza k zmenšeniu rýchlosti vetra.

Podľa smeru prevažujúceho vetra sa utvárajú určité druhy dún, ktoré sú typické pre určité oblasti a ktoré nám napovedajú o prevládajúcom veternom prúde v oblasti.

Pohyblivé duny v Poľsku

Podľa prúdení vetra, ktorý tlačí častice rozdeľujeme duny na niekoľko druhov:

  • parabolické - duny vznikajú na území, kde sa vyskytuje množstvo vegetácie, ktorá spevňuje ramená presypu a tým umožňuje vznik ramien a prehlbovanie vrcholu paraboly
  • kosákovité (barchany) – vznikajú v oblastiach s dostatkom piesku, typická je šikmá laminácia a pomalé presúvanie. Barchany sú typické pre piesočnaté oblasti Sahary.
  • priečne (transverzálne) – prevládajúci jeden smer vetra
  • pozdĺžne – utvárané dvojicou vetrov z rôznych strán, čo má za následok ich zarovnanie do zdanlivých rovnobežných pruhov.
  • hviezdicovité – zložené duny, ktoré sú utvárané väčším množstvom veterných prúdov pôsobiacich z viacerých strán. Tieto duny dosahujú značné rozmery a výšku.
  • šplhavé – duny, ktoré sú silou vetra hnané do kopca a pohybujú sa tak zdanlivo proti gravitačnému pôsobeniu.

Iné projektyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Písečná duna na českej Wikipédii.