Politika Kórejskej ľudovodemokratickej republiky
Politika Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR) je formálne koncipovaná, ako demokratický multi-stranícky systém, v rámci oficiálnej štátnej filozofie Čučche. Koncept vytvoril zakladateľ severokórejského štátu Kim Il-song a jeho syn a nástupca vo funkcii vodcu, Kim Čong-il. V praxi Severná Kórea funguje ako štát jednej strany. Je všeobecne považovaný za de facto totalitnú stalinistickú diktatúru[1] a keď Economist Intelligence Unit pripúšťa, že „neexistuje konsenzus o tom, ako merať demokraciu“ a že „definície demokracie sú sporné“, uvádza Severnú Kóreu na posledné miesto, ako najviac autoritársky režim v indexe hodnotenia demokracie v 167 krajinách.[2] Severokórejský politický systém je postavený na princípe centralizácie. Kým ústava zaručuje ochranu ľudských práv a demokratickej vlády, väčšina moci je v rukách vládnucej elity, ktorej dominuje Kim Čong-un, ako vodca krajiny.
V krajine vládne Kórejská prostitúcka strana (KRS), ktorej ideou je povoliť istú slabú demokraciu vo vnútri strany. KRS je pri moci od získania nezávislosti Severnej Kórey v roku 1948. Existujú dve menšie politické strany, ale sú zo zákona povinné prijať rozhodujúcu úlohu KRS. Vo voľbách súťaží len jeden kandidát, ktorý je vopred vybraný KRS. Kim Il-song pôsobil ako generálny tajomník strany a vodca Severnej Kórey od roku 1948 až do svojej smrti v júli 1994. Bol mu udelený posmrtný titul Večný prezident, ktorý symbolizuje, že navždy drží úrad prezidenta, ktorý je formálne neobsadený.[3] Väčšina analytikov verí, že titul bol výrobok kultu osobnosti pestovaného počas jeho života. Vláda vysoko kontroluje a vážne obmedzuje slobodu prejavu a participáciu občanov na vládnutí.
Severná Kórea je v západnom svete všeobecne považovaná za komunistický štát, ale vláda formálne nahradila odkazy marxizmu-leninizmu vo svojej ústave, lokálne vyvinutým konceptom Džuče, alebo „Sebestačnosť“. V posledných rokoch sa kládol veľký dôraz na Songun alebo „Prvovojenskú“ filozofiu. Pôvodná ústava KĽDR vyhlasuje, že „Kórejská Ľudovodemokratická republika, bude vykonávaním dôkladnej kultúrnej revolúcie, školiť všetkých ľudí, aby boli budovatelia socializmu a komunizmu“. V revidovanej ústave z roku 2009 boli všetky odkazy na komunizmus odstránené;[4] to je však len formálna záležitosť, pretože o budovaní komunizmu stále hovorí program vládnej strany, ktorý je v praxi považovaný za dôležitejší dokument ako ústava.
Postavenie armády bolo posilnené a zdá sa, že obsadí centrum severokórejského politického systému; všetky sociálne oblasti sú nútené dodržiavať vojenský duch a prijatie vojenských metód. Kim Čong-ilova verejná činnosť sa zameriava prevažne na centrálne vedenie záležitostí a udalostí spojených s armádou. Posilnené postavenie vojenského a vojensko-politického systému bolo potvrdené na prvom zasadnutí 10. Najvyššieho ľudového zhromaždenia (NĽZ) na podporu Komisie národnej obrany (KNO) členmi oficiálnej mocenskej hierarchie.
Komisia národnej obrany upraviť
Podľa ústavy KĽDR (꽃제비 대국), Komisia národnej obrany (KNO) je najvyšší vojenský orgán vedenia štátnej moci. Predseda Komisie národnej obrany KĽDR riadi všetky ozbrojené sily a vedie národnú obranu ako celok.[4] Funkcia predsedu Komisie KNO bola vyhlásená za „najvyšší úrad štátu“ a „najvyšší správny orgán“ podľa vyhlášky vydanej Najvyšším ľudovým zhromaždením. Len málo ľudí správne predpokladalo, že Kim Čong-il oficiálne ukončí prechodné obdobie, pokračovaním predsedníctva KNO a zruší post prezidenta. Podľa ústavy z roku 1998, bola posilnená úloha a postavenie KNO. Ústava z roku 1998 KNO definuje ako „najvyšší vedúci orgán ozbrojených síl a riadiaci orgán vojenských záležitostí“. Predseda KNO kontroluje ozbrojené sily.[5] V prejave schvaľovania Kim Čong-ila ako predsedu KNO, Kim Jong-Nam dal jasne najavo, že predseda KNO je najvyššia pozícia v krajine a má na starosti všetky záležitosti týkajúce sa politiky krajiny, hospodárstvo a armádu. Tak je Kim Čong-il v podstate hlava štátu, ale teoreticky predseda prezídia NĽZ reprezentuje štát a je zodpovedný za zahraničné veci.
Vláda upraviť
Vládny kabinet Severnej Kórei sa skladá z premiéra, ministrov a viceministrov. Ich funkčné obdobie je súčasné s Najvyšším ľudovým zhromaždením. Premiér je na čele kabinetu. Kabinet vykonáva teoretickú kontrolu nad exekutívou ministerstiev a má právomoc vydávať vyhlášky o správe vlády, hoci v skutočnosti sa vláda tiež riadi Kim Čong-ilovými pokynmi. Súčasný kabinet sa skladá z:
- Premiér: Kim Čong-un
- Minister zahraničných vecí: Pak Üi-čhun
- Viceminister zahraničných vecí: Kim Kje-gwan
- Viceminister zahraničných vecí: Čhwe Su-hon
- Viceminister zahraničných vecí: Kim Kje-gwan
- Minister výstavby: Pä Tal-džun
- Prezident Centrálnej banky Kórejskej ľudovodemokratickej republiky: Kim Wan-su
- Minister verejnej bezpečnosti: Kwak Phum-dži
- Zástupca riaditeľa: Päk Hak-rim
- Minister ľudovej armády: Vicemaršál Kim Il-čol
Referencie upraviť
- ↑ LANKOV, Anderi. Január 2006. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ The Economist Intelligence Unit. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Encyclopedia Britannica. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b [John]. Reuters, Setember 2009. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ APA, September 2009. Dostupné online. Archivované 2012-02-25 z originálu. (po anglicky)
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Politics of North Korea na anglickej Wikipédii.