Pomlčková vojna

Tzv. pomlčková vojna (čes. pomlčková válka) je spor o názov Česko-Slovenska, ktorý prebiehal od začiatku roka 1990.

Začiatkom roka 1990 bol oficiálny názov krajiny stále ešte „Československá socialistická republika“ (ČSSR). Václav Havel navrhol 23. januára odstrániť z názvu slovo „socialistická“. To sa uskutočnilo v názvoch oboch republík (na Slovensku 1. marca), ale pri názve celého štátu politici (najmä slovenskí) Havlov návrh „Československá republika“ (ČSR) odmietli. Na Slovensku návrh pripomínal návrat k už prekonanému centralistickému zriadeniu „Československej republiky“ (1918 – 1938 a 1945 – 1968).

Vláda Slovenska preto 14. februára navrhla, aby sa názov krajiny písal so spojovníkom, konkrétne „Republika Česko-Slovensko“ alebo „Federácia Česko-Slovensko“ podobne, ako to bolo v rokoch 1918 až 1920, keď vzniklo Česko-Slovensko, a znova v rokoch 1938 – 1939. Na inkriminovanej schôdzi federálneho parlamentu (Federálneho zhromaždenia) sa potom 29. marca okrem tohto návrhu prerokúval zmenený Havlov návrh „Republika Česko-Slovensko“ a návrh poslancov „Československá federatívna republika“.

Jadrom sporu bol problém písania spojovníka, ktorý českí poslanci nesprávne označovali ako pomlčka (preto aj názov „pomlčková vojna“ je „nesprávny“ v tom zmysle, že išlo o Spojovníkovú vojnu). Spojovník má podľa pravidiel slovenského a českého pravopisu inú grafickú podobu a inú funkciu ako pomlčka. Kým spojovník sa používa na spájanie slov (napríklad Rakúsko-Uhorsko), pomlčka sa používa na oddeľovanie (napr. časové rozsahy typu 1918 – 1938, sústavy zemepisných bodov tvoriacich jeden celok, napríklad trať Bratislava – Košice) i na ostatné účely. Slovenská strana písanie spojovníka chápala jednak ako návrat k pôvodnému historickému písaniu názvu štátu, a jednak ako vyjadrenie federatívneho usporiadania štátu. Česká strana, ktorá si spojovník interpretovala na pomlčku, ho chápala ako symbol rozdelenia.

Nakoniec 29. marca federálny parlament rozhodol, že (dlhý) názov krajiny bude v českom jazyku bez spojovníka, teda „Československá federativní republika“ (ČSFR), a so spojovníkom v slovenskom jazyku, teda „Česko-slovenská federatívna republika“ (ČSFR). Toto riešenie bolo neuspokojivé a po dlhých rokovaniach a menej ako mesiaci 20. apríla 1990 federálny parlament zmenil znova (dlhý) názov krajiny na „Česká a Slovenská Federativní Republika“ (ČSFR) v češtine, a „Česká a Slovenská Federatívna Republika“ (ČSFR) v slovenčine. Problémom tohto kompromisu však bola skutočnosť, že v slovenskom a českom jazyku sa zvyčajne píše veľkým písmenom len prvé slovo názvov krajín. To, že sa celý názov krajiny bude písať veľkými písmenami, však odstránilo problém, či písať slovo „Slovenská“ v názve veľkým písmenom.

Zemepisný názov ČSFR znel v češtine Československo a v slovenčine Česko-Slovensko, pretože podľa slovenskej reformy pravopisu z roku 1991 sa v slovoch obsahujúcich „Československo“ alebo „československý“ začal písať spojovník, teda „Česko-Slovensko“ a „česko-slovenský“. ČSFR mala v rokoch 1990 – 1992 dve zemepisné mená i pri prekladoch do cudzích jazykov: so spojovníkom v prekladoch zo slovenčiny (napr. anglicky Czecho-Slovakia, francúzsky Tchéco-Slovaquie, nemecky Tschecho-Slowakei atď.) a bez spojovníka v prekladoch z češtiny (napr. anglicky Czechoslovakia, francúzsky Tchécoslovaquie, nemecky Tschechoslowakei atď.).

Pozri aj

• Nežná revolúcia
• Rozdelenie Česko-Slovenska

Externé odkazy

• Dělení Československa aneb vztahy mezi Čechy a Slováky v letech 1989 až 1992