Portál:Vedy o Zemi/Odporúčaný článok/12
Gejzír je druh termálneho prameňa, ktorý periodicky vystrekuje horúcu vodu a paru do vzduchu. Názov pochádza z isl. slova gjósa - tiecť, striekať. Existencia gejzírov je spätá s vulkanizmom, aj keď existujú výnimky. Špeciálnou formou gejzírov sú výtrysky tekutého dusíka na Neptúnovom mesiaci Triton. tieto však nie sú poháňané getermálnou, ale slnečnou energiou.
Mechanizmus činnosti je jednoduchý: voda, presakujúca cez nadložné vrstvy do vnútra Zeme sa vplyvom vnútrozemského tepla prehreje (skoro až k bodu varu) a následne zmiešaná s vodnou parou vystrekne na povrch. Okrem zdroja tepla a prítomnosti vody musia byť splnené ďalšie podmienky. V podzemí sa musí nachádzať vodný rezervoár (čosi ako kotol, kde sa voda prehrieva) a výstupný komín musí úzky, aby sa zabránilo cirkulácii chladnej vody z povrchu.
Celý cyklus prebieha nasledovne: voda v rezervoári sa ohrieva, zvyšuje sa tlak vodných pár. Chladná voda vo výstupnom kanáli, nemôže klesnúť nadol, čím ešte viac zvyšuje tlak v rezervoári, pri jeho zvýšení sa posúva aj bod varu - voda sa prehrieva (niečo podobné ako v tlakovom hrnci). Nakoniec pri dosiahnutí určitej hodnoty je pretlak dostatočný na to, aby vodný stĺpec vytlačil, prerazil hladinu a vystrekol. Po vyprázdnení kanála sa rezervoár znova naplní studenou vodou a cyklus sa opakuje.
Činnosť gejzírov je citlivá na podmienky, aj pri malých zmenách sa stávajú nefunkčnými (tzv. „umrú“). Často je príčinou zániku gejzíru ľudská činnosť, či už upchatie prívodného kanála rôznymi suvenírmi (odpadkami), ktoré do nich hádžu, prípadne odčerpávanie spodnej vody geotermálnymi elektrárňami. Nezriedka nastáva ukončenie činnosti vplyvom seizmickej činnosti, keď dôjde k posunu vrstiev a zablokovaniu prívodných ciest, no sú známe aj opačné prípady (obnovenie aktivity po zemetrasení).