Prótagoras (filozof)

Prótagoras (iné mená: Prótagorás, Protagoras; starogr. Πρωταγόρας; * okolo 480, Abdéra – † 410 pred Kr.) bol starogrécky filozof, najvýznamnejší sofista; v oblasti teórie poznania stúpencom Herakleita; v otázkach náboženstva liberálny, bol obvinený z ateizmu.[1]

Prótagoras
Západná filozofia
Staroveká filozofia
Prótagoras
Biografické údaje
MenoProtagoras (Πρωταγόρας)
Narodenieca. 490, Abdéra
Úmrtie420 BC
Dielo
Škola/tradíciaiónska filozofia
Oblasť záujmujazyk, sémantika, relativizmus
Odkazy
Spolupracuj na CommonsPrótagoras
(multimediálne súbory na commons)

Základom Protagorovej filozofie je tvrdenie, že človek je mierou všetkých vecí; pri tých, ktoré sú, je mierou ich bytia, pri tých, ktoré nie sú, mierou ich nebytia. To znamená, že človek určuje, čo jestvuje a čo nejestvuje. Poznanie a bytie nie je teda objektívne, lež subjektívne. Obmedzujú nás nedostatočné poznávacie schopnosti. Protagoras poukazuje predovšetkým na klamlivosť zmyslového vnímania. Človek sa tu chápe ako indivíduum, pre ktoré niet žiadnej všeobecnej a všeobecne platnej pravdy. Podľa tohto gnozeologického relativizmu jestvujú o každej veci dve navzájom protikladné výpovede.[1]

Podľa zlomkovitého podania (Sextos Empeirikos) sa snažil dokázať tri tvrdenia[2]:

  1. nič neexistuje
  2. aj vtedy, ak niečo existuje, je to nepoznateľné
  3. aj vtedy, ak je to poznateľné, nemožno to povedať ďalej

Tieto tézy smerujú proti inteligibilite bytia ako ho poznal Parmenides.[2]

Podľa kresťanského apologéta Lactantia bol prvým ateistom resp. agnostikom, tvrdiac, že mu vôbec nie je jasné, či bohovia existujú alebo nie[3].

Referencie

upraviť
  1. a b FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  2. a b GRAESER, Andreas. Řecká filosofie klasického období : sofisté, Sókratés a sokratikové, Platón a Aristotelés. Preklad Miroslav Petříček. Vyd. 1. Praha : OIKOYMENH, 2000. 445 s. (Dějiny filosofie; zv. 2.) ISBN 80-7298-019-X. S. 23 – 39.
  3. Lactantius, O Božom hneve, kapitola 9 [1]

Iné projekty

upraviť