Pythokles z Élidy
Pythokles alebo Pythoklés (starogr. Πυθοκλς – Pythokles, iný prepis: Pythoklés) bol olympijský víťaz v päťboji v roku 452 pred Kr.[1][2]
Pythokles z Élidy si na 82. olympijských hrách vybojoval víťazstvo v pentathlone (v päťboji). Po tomto triumfe ho korunoval jeden z hellanodikov[3] olivovým vencom zo stromu rastúceho v posvätnom okrsku boha Dia.[4] Socha olympionika Pythokla stála kedysi v Olympii. Ešte v druhom storočí si ju mohol prezrieť grécky cestovateľ Pausanias, ktorý zaznamenal, že bola dielom Polykleita z Argu, jedného z najlepších sochárskych majstrov v staroveku.[2]
Meno olympionika Pythokla je zaznamenané aj na papyruse (P. Oxy. 222), ktorý bol v roku 1897 objavený britskými archeológmi Bernardom Grenfellom a Arthurom Huntom na egyptskom nálezisku v Oxyrhynchu. Predná strana tohto papyrusu uvádza zoznam olympijských víťazov od 75. do 78. a od 81. do 83. olympijských hier.[5] Pythokles je na tomto značne poškodenom papyruse uvedený v dvadsiatom riadku vpravo. Názov jeho domovskej krajiny a koncové dve písmená z jeho mena sa nezachovali (Πυθοκλ... - Pythokl...).[1]
Penthatlon (päťboj) sa stal olympijskou disciplínou na 18. hrách v roku 708 pred Kr. a jej prvým víťazom bol Lampis zo Sparty.[6][7] Pentathlon pozostával zo skoku do diaľky, z behu na jedno stadion, hodu diskom, hodu oštepom a zo zápasenia.[8] V starovekom Grécku bol veľmi obľúbený.[8]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ a b Oxyrhynský papyrus 222, Pythokles z Élidy, 20. riadok
- ↑ a b Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 445.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 130.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 363.
- ↑ Bernard Pyne Grenfell, Arthur Surridge Hunt: Oxyrhynchus Papyri. Bd. II. Egypt Exploration Society, London 1898, S. 85 – 95.[1]
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 66-602-22-8.6. S. 378.
- ↑ Eusebios, Kronika 2,193.[2]
- ↑ a b Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 113.