Adam.repta

História hradu

Krak des Chevaliers zaberá skalnatý výbežok v nadmorskej výške 650 metrov. Je obrátený na rozľahlú a úrodnú nížinu, rozkladajúcu sa od Tripolisu v Libanone až po Tartous v Sýrii, a kontroluje dôležitý priesmyk, ktorým vedie cesta. Pôvodné označenie crad alebo crat, neskôr kerak ("pevnosť"), sa vzťahuje na pôvodné kurdské opevnenie, ktoré v rokoch 1099 - 1110 dobyli križiaci a následne ho rozšírili a viackrát prestavali. Obrovský hrad s rozlohou 30 000 štvorcových metrov vďaka svojej strategickej polohe predstavoval takmer nedobytnú baštu, schopnú pojať 2000 vojakov a v prípade nevyhnutnosti aj kresťanských roľníkov, žijúcich v okolí. Okrem toho, že predstavoval ideálnu základňu na výpady, patril aj k sieti pevností na území kontrolovanom kresťanmi. Viackrát ho opravovali po zemetraseniach, odolal mnohým útokom a obliehaniam, akým bolo obliehanie v roku 1163 sultánom Nureddínom. Ten bol donútený ujsť pred výpadom križiackych rytierov, ktorí nepriateľa masakrovali. Aj krutý Saladin sa rok po dobytí Jeruzalema (1187) pokúsil o obliehanie, no potom sa tejto myšlienky radšej vzdal. v 13. storočí po siedmej križiackej výprave a po opätovnom dobytí Jeruzalema moslimami (1244), došlo napriek snahám francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. Svätého k sérii vojenských debaklov kresťanov. Pozícia pevnosti Krak sa zoslabila a jej posádka už nemala odvahu ju opustiť, aby pomohla kresťanom na nížine pod hradom. Vojenská posádka sa medzitým zredukovala na pár desiatok rytierov a pomocníkov, a tak to bolo až do smrti Ľudovíta IX., keď mamelucký sultán Bajbars v roku 1271 dobyl hrady na okolitom území, obliehal Krak celý mesiac. Jeho mužom sa podarilo preniknúť až na hlavné nádvorie, no neodvážili sa na hrad zaútočiť. Bajbars ľsťou donútil posádku vzdať sa, a tak získal hrad, ktorý potom opravil jeho následník Kelaun. Kelaun dobyl aj posledný hrad hospitalitov, Margat. V roku 1291 nakoniec padlo aj jediné opevnenie, ktoré ešte zostalo v rukách kresťanov, pevnosť Svätý Ján v meste Akko, a tým bolo moslimské znovudobytie Svätých miest dovŕšené. Hrad Krak znova vystúpil zo zabudnutia na konci 19. storočia, keď ho skúmali a zreštaurovali francúzski archeológovia a architekti Deschamps a Anus. Dnes predstavuje hlavný cieľ turistov v Západnej Sýrii.

Vývoj pevnosti Krak

Pôvodne jadro hradu, keď ho Tancredi dAltavilla v roku 1110 vyrval z rúk moslimov, tvorila skromná kurdská pevnosť patriaca emirovi z Homsu. Ihneď potom sa zmenil na typický kresťanský hrad s hradbou s hranolovými predstupujúcimi časťami (dnes je vnútornou hradbou), ktorá vymedzuje centrálne nádvorie, chránené vežou, ktorá je viac na severe, má šikmú strmú stenu a strielne nad vstupnou branou. V západnom krídle budovy už existovali dve veľmi veľké siene a kaplnka.

--Adam Repta 13:15, 25. jún 2009 (UTC)