Bórik Jaroslav

Volám sa Bórik Jaroslav (okrem toho že mám problémy so slovenskou gramatikou) sa zaujímam o elektrotechniku ako všeobecnú vedu (aj keď podľa tohoto článku zistíte že v tom mám veľké medzery), ktorá nam poskytuje zaujímavé poznatky.Tak začneme najprv elektrickým teplom, ktoré som sám rozpísal si vám dovolujem predstavit a oboznámit s el.veličinami.Moje články sú určené pre študentou ako i pre učitelov a profesorov.

Elektrické teplo – - 1. Základné pojmy – - elektrické teplo má oproti iným zdrojom celý rad výhod: možnosť regulácie, čistota, pohotovosť, presnosť, atď. - Každé teleso v tepelnej elektrotechnike je určené po tepelnej stránke dvoma veličinami: - a) teplotou – (vyjadrujúcou stav, tepelný potenciál látky), Teplota, je stavová veličina, ktorá určuje stav telesa, kvapaliny, alebo plynu a je mierou kinetickej energie pohybujúcich sa molekúl. Jednotkou teploty je Celziov stupeň C, alebo Kelvin (K), pričom 0K je – 273,15 C. - b) teplom – (vyjadrujúcim jeho energetickú schopnosť), Teplo, je určitý druh vnútornej energie, ktorá sa vymieňa medzi teplotami. Jednotkou tepla je joule (J), jeden Joule je práca, ktorú vykoná stála sila 1N pôsobiaca po dráhe 1m v smere sily. - Ďalej, poznáme - Špecifické veličiny – - c) merná tepelná kapacita – - definuje sa ako tepelná kapacita homogénnej látky, ktorá na ohriatie 1kg hmoty o 1 C, spotrebuje teplo jedného Joulu. - d) skupenské teplo – - je to teplo potrebné na izotermickú zmenu skupenstva daného množstva látky. Označujeme ho L, jednotkou je (J). - e) súčiniteľ tepelnej vodivosti – - udáva, aké množstvo tepla prejde za časovú jednotku rovinnou stenou hrúbky 1 m, pri teplotnom rozdiely na jej stenách 1 C, ak plocha steny je 1m. Tepelná vodivosť rozličných látok sa mení aj s tlakom a teplotou. - 2. Elektrické zdroje tepla – - a) Joulovo teplo – - vzniká prechodom prúdu cez činný odpor a jeho množstvo je dané Joulový zákonom Q = R. I. t (J, , A, s) - množstvo vzniknutého tepla vyjadríme v tepelných jednotkách - 1J = 1Ws = 0,239 cal - Spotrebičom v praktických aplikáciách nemusí byť vždy činný odpor, ale elektrolyt. Pri prechode prúdu elektrolytom sa mení len časť príkonu na teplo následkom polarizačného napätia. Prúd je daný vzťahom - I = U – Ur/ R - b) Infrateplo – - jeho nositeľom sú infračervené lúče, ktoré všeobecne vysiela každé teleso teplejšie ako 0K. Šíri sa sálaním. Jeho vhodná vlnová dĺžka je 0,7 do 1,7 um. Ľahko preniká látkou. Praktickým príkladom, sú infražiariče s volfrámovou špirálou s teplotou 2550 C pri žiarovke 250Ws vlnovou dĺžkou žiarenia okolo 1,05 um, (zmenou teploty sa mení vlnová dĺžka). - c) Elektrické oblúk – - je to intenzívne svietiaci ohraničený výboj vo vzduchu, alebo v plyne medzi dvoma elektródami. Vznik oblúka – elektródy priložíme k sebe dotykom, pripojíme ich na zdroj, zohrejú sa, rozžeravia: ak elektródy od seba vzdialime, prúd sa nepreruší, pretože plynné prostredie, ináč (izolant), sa vplyvom, vysokej teploty ionizovalo a stalo vodivým. Toto plynné prostredie, má svoj odpor, tlak následkom čoho, oblúk už nezávisí od teploty elektród, naopak, ohrieva elektródy. Využitie v oblúkových peciach a pri oblúkovom zváraní. Teplota dosahuje 3000 až 6000 C. Zo zväčšovaním oblúka napätie medzi elektródami klesá. Pri str. prúde oblúk zhasína, elektródy obhorievajú rovnomerne, jednosmerným prúdom, obhorievajú elektródy nerovnomerne, (katóda dvakrát rýchlejšie). - - - d) Elektrická iskra ––––––- - vzniká, pri iskrovom výboji str. alebo jednosmerného napätia a predstavuje zdroj tepla lokalizovaný na miesto dopadu iskry. Vysoká teplota v mieste dopadu postačuje na miestne roztavenie kovu. - e) Dielektrické teplo - využíva sa na prehrievanie (tepelné spracovanie) izolantov. Vzniká vplyvom vodivosti a polarizácie izolantu na ktorý pôsobí elektrické pole. Ohrievanie prebieha v celom objeme izolantu. Vzorky materiálu sú uložené medzi dvoma elektródami, na ktoré je pripojený zdroj str. vysokofrekvenčného napätia. Rýchlosť ohrievania závisí od polarizácie – (relaxačného času). Teplo vyvinuté v objeme izolantu za jednotkový čas závisí od frekvencie, gradientu poľa, (gradient K = U/s, kde U je napätie a s hrúbka izolantu), pomernej permitivity r a od tangensu stratového uhla  dielektrika. - f) Vírivé prúdy – - ak vložíme do str. mag. poľa vodivý predmet, indukujú sa v ňom elektrické prúdy v rovinách kolmých na smer mag. toku, tzv. vírivé prúdy. Tým vznikajú aj straty vírivými prúdmi, ktoré sa menia na teplo a ohrievajú vodivý predmet. Vyvinuté teplo za čas závisí : - od objemu vodivého predmetu V, - od jeho rezistivity , - od mag. indukcie B, - od frekvencie f, - g) Hysterézne straty – - vo feromagnetických materiáloch, ktoré sú vložené do str. mag. poľa, vznikajú okrem vírivých prúdov a strát od nich aj hysterézne straty, sú to straty premagnetovaním a závisia : - od objemu materiálu V, - od materiálu – charakterizovaného tzv. Steinmetzovým činiteľom , - od mag. indukcie B s exponentom k ´1,6 až 2,8, - od času t, za ktorý je materiál v mag. poli s približným vzťahom, - h) Peltierov jav – - pri napájaní jednosmerného obvodu zloženého z dvoch kolíkov (Bi, Cu), že teplota spoja obidvoch kovov sa zvyšuje oproti okoliu pri prietoku prúdu jedným smerom, pri opačnom smere sa naopak znižuje, výraznejšie sa pozoruje tento jav pri polovodičoch, PbSe, PbTe, Bi2Te3,využitie tiež v chladiarenskej technike. - 3. Spôsoby šírenia tepla – - a) Vedením - (KONDUKCIA) – - O šírení tepla vedením hovoríme, ak sa teplo šíri tuhou látkou (napr. cez stenu). Alebo pri priamom dotyku dvoch tuhých telies. Množstvo tepla, ktoré prejde rovinnou stenou – Q = S/s.  .(T1 – T2). T - S – plocha steny T2 –T1 – rozdiel teplôt na vstupe a výstupe - s – hrúbka steny t - čas -  - súčiniteľ tepelnej vodivosti - b) Prúdením – (KONVEKCIA) – - o prúdení hovoríme ak sa teplo šíri z tuhého telesa na kvapalné alebo plynné prostredie. Pohyb kvapaliny alebo plynu môže byť prirodzený alebo nútený, (čerpadlom, ventilátorom). - Množstvo tepla, ktoré prestúpi za čas t z jedného prostredia do druhého je úmerné dotyčnej ploche S, rozdielu teplôt steny  a kvapaliny (plynu) k, súčiniteľu prestupu tepla  vzťah :  - súčiniteľ prestupu tepla - Q = S. t .  ( - k). - c) Sálanie – (RADIÁCIA) – - je to prenos z teplejšieho telesa na chladnejšie teleso neviditeľným tepelným žiarením (s vlnovou dĺžkou  = 0,75 až 10 um). Pri dopade žiarenia na hmotné teleso závisí množstvo pohltenej osálaným telesom, materiálu, povrchu, tvaru a tiež koľko dopadajúcej energie je odrazenej. Zdrojom radiácie je teda každé teleso teplejšie ako 0K. - 4. Elektrické teplo v priemyselných odvetviach – - Výhody a nevýhody el. tepla – - z nich najdôležitejšie sú: - a) jednoduché udržiavanie požadovanej teploty, - b) automatická, alebo programová regulácia teploty, - c) väčšia rovnomernosť v rozdelení teploty, - d) väčšia rýchlosť ohrevu, - e) menšie straty opaľovaním (menej nepodarkov), - f) jednoduchá a pohodlná obsluha, - g) čistota a presnosť, - h) menší zastavaný priestor, - i)väčšia tepelná účinnosť, - j) možnosť použiť ochranného ovzdušia, - Elektrotepelné zariadenia – Využitie nachádzajú vo veľkom množstve elektrometalurgií, (pri spracovaní, tavení, alebo pri zváraní kovov). Pre tavenie a spracovanie kovov využívame el. pece. - a) Oblúkové pece - - využitie najmä na výrobu elektroocele. Podľa spôsobu horenia elektrického oblúka, s priamym nezávislým oblúkom, a s priamym závislým oblúkom alebo so zakrytým oblúkom. môžu byť jedno., dvoj., trojfázové. Pec vyžaduje napájanie transformátora vysokého výkonu 250 až 18 000 kW. Okrem toho musí transformátor vydržať časté a veľké prúdové nárazy. Výkon možno regulovať, zmenou dĺžky oblúka (posuvom elektród). V klasickej oblúkovej peci vzniká teplo el. oblúkom medzi elektródami a vsádzkou pece. Využívajú princíp el. oblúka. b) Odporové pece R – - sú v obľube najmä pre jednoduchosť, ľahkú obsluhu, údržbu, jednoduchú reguláciu teploty. Rozdeľujú sa na zariadenia s priamym alebo nepriamym ohrevom, alebo podľa funkcie, napr. Komorové, téglikové, sušiace atď. Využívajú sa najmä na sušenie do 250 C vinutí el. strojov po impregnácií v strojárstve pre žíhanie, popúšťanie a kalenie, s teplotou do 1050 C. V sklárskom priemysle s teplotami do 1350 C. Vyrábajú sa z výkonom od niekoľko kW, záťaž týchto pecí predstavuje až 45% vyrobenej el. energie. Teplo v odporovej peci vzniká Joulovým teplom vo vykurovacom odporovom článku. - c) Indukčné pece L – - patria k najperspektívnejším ohrevom Bez väčších investícií. Pri ohreve niesu veľké tepelné spády, k najpoužívanejším patria téglikové pece, pece feromagnetickým jadrom, pece s uzatvoreným žľabom atď. Bývajú NF, SF a VF. – tieto pece, získavajú teplo v sekundárnom vinutí transformátora spojeného na krátko. Závit na krátko prestavuje ľubovolnú vsádzku. VF. – ako zdroj tepla využívajú indukované prúdy. Vo vodivej vsádzke zariadenie má napájanie z generátora a využíva frekvenciu 500 až 3000 Hz. Okrem VF. –pecí využívame VF. – prúdy aj na kalenie, spájkovanie, žíhanie, tvarovanie, sušenie, vypaľovanie, výrobu polovodičov, zataví skla s kovom. Využíva sa princíp Joulovo teplo. - d) Infračervený ohrev – - je vhodný na sušenie (cievky, impregnácie, tropikalizácie), vykurovanie (miestností aj vonkajších priestorov, sušenie náterov a lakov), v potravinárstve na sušenie suchárov, zeleniny a ovocia, na prípravu jedál, najmä pečenie mäsa. - Elektrické zváranie – - poznáme oblúkové a odporové- - a) Oblúkové zváranie – - je tavné zváranie. Poznáme dve skupiny : a) zváranie netaviacou (uhlíkovou) elektródou, b) zváranie taviacou elektródou, Oblúkové zváranie rozdeľujeme na : a) ručné automatické, b) jednosmerné a str. prúdom, c) uhlíkovou elektródou, taviacou elektródou, v ochrannom – plyne, zváranie pod tavidlom, rezanie elektrickým oblúkom.

- vo väčšine prípadov sa používa zváranie s taviacou elektródou. Možno použiť jednosmerný alebo str. prúd. Vhodnejší je pre zváranie jednosmerný prúd. Pri zváraní str. prúdom je obtiažnejšie naštartovať a udržovať el. oblúk. Hodnota napätia pri zváraní sa pohybuje od 20 do 40 V, a prúd od 40 do 400A. Elektrický oblúk vzniká medzi zváraným materiálom a kovovou elektródou, ktorá súčasne pridáva kov. Oblúk zapálime tak, že elektródou pripojenou k jednému pólu zdroja sa dotkneme zváraného materiálu, ktorý je pripojený na druhý pól. Prechodom prúdu v mieste dotyku sa kov rozžeraví a ionizuje okolité prostredie. Potom je potrebné odtrhnúť elektródu a pridržať vo vhodnej vzdialenosti aby vytvoril oblúk, teplota v oblúku dosahuje až 5000 C. - Následkom kyslíka vo vzduchu by roztavený materiál strácal na kvalite a mechanickej pevnosti. Preto má zváracia elektróda obal, ktorý pri roztavení vytvára ochrannú vrstvu brániacu prístupu vzduchu. - b) Odporové zváranie – - pri tomto zváraní sa využíva Joulovo teplo vznikajúce pri prechode prúdu cez zváraný materiál alebo medzi elektródami. Zvárací prúd sa pohybuje v rozmedzí od 1 do 100 A. Zvárací prúd sa reguluje prepínaním odbočiek na primárnej strane transformátora. Čím viac závitov prim. vinutia je pripojených na sieť, tým menší je sekundárny prúd. Zváranie má celý rad výhod, nepotrebuje elektródy možno zvárať skoro všetky kovy, menšia spotreba energie, jednoduchšia príprava. Využíva sa najmä vo veľkovýrobe napr. automobile a zváranie ľahších kovových predmetov. Rozlišujeme štyri spôsoby zvárania: - a) bodové zváranie b) švové zváranie - c) zváranie na tupo d) bradavkové zváranie - 5. El. teplo v domácnostiach – - v domácnostiach el. tepelné zdroje využívame a) – na vykurovanie, varenie, ohrev úžitkovej vody, ohrev vody v práčke a iné drobné elektrospotrebiče, - kávovar, fén, kulma, žehlička atď. - Elektrické vykurovanie bytov – - sa nazýva tepelná pohoda človeka. Pri vykurovaní hovoríme o tzv. priamom a nepriamom vykurovaní. - a) Nepriame vykurovanie – - patria akumulačné pece, sú napájané zo siete počas nízkeho odberu el. energie to je nočný prúd, v tomto čase nakumulujú do seba teplo sa nabíjajú aj zároveň kúria a cez deň sa teplo nútene odovzdáva pomocou zabudovaného ventilátora. V súčasnosti kvôli zdraženiu el. energie, k nepriamom vykurovaní patrí ešte akumulácia tepla a vody napr. vykurovacie radiátory sa vykurujú vodou z akumulačných elektrických ohrievačov.

-

- b) Priame vykurovanie - - telesá odovzdávajú teplo ihneď, priamo počas svojej prevádzky. Vyrába sa viacero druhov vykurovacích telies, - el. kotly pre ústredné vykurovanie, olejové radiátory, teplomety, vykurovacie telesá s odporovou špirálou zo zabudovaným ventilátorom. - Vyhrievacie rezistory a články – - všeobecné materiály pre prehrievanie rezistorov a článkov musia obsahovať veľkú rezistivitu a mať veľkú životnosť. Životnosť je ovplyvnená, prekročením dovolenej teploty, počtom zapnutí a vypnutí, mechanickými vplyvmi, otrasmi, druhom prostredia a materiálom nosiča odporového drôtu. - Použitie materiálov na vyhrievacie rezistory : - a) Kovové materiály, pre teploty do 350 C, sa používajú zliatiny Cu – Ni, Ni – konštantán, chrómová a kremičitá zliatina do 800 C, Ni – Cr, do 1100 C, zliatiny Ni – Cr – Fe – Mo do 1700C, W –do 3500 C. - b) Nekovové materiály, z nekovaných materiálov sa používajú, silit, globar pre teplotu do 1500 C, kriptor – 1700 C, tuha, koks do 2500 C. - Elektrický ohrev vody – - elektrický ohrev vody, môže byť akumulačným ohrievačom alebo prietokovým ohrievačom. Akumulačný ohrev vody sa vykonáva v tepelnom v izolovanom kotly, kde sa voda ohrieva vykurovacím článkom ovládaný termostatom. Najčastejšie bývajú tieto zásobníky vody napájané nočným prúdom. Podľa tlaku, môžu byť zásobníky vody nízkotlakové (prepadové a výpustné) tlakové. Podľa umiestnenia nástenné, stojaté, ležaté. - Prepadový zásobník teplej vody má uzatvárateľný prítok a odtok je stále otvorený. Pri odbere studená voda vytláča teplú z hornej časti cez prípadovú rúru. Tlakové zásobníky z hľadiska bezpečnosti predtlakový ventil. Použitie – v kotolniach, výrobniach, i v domácnostiach. - Infražiariče – - Zdroj infračerveného žiarenia vyžaruje teplo aj svetelné lúče (tepelné aj svetelné vlny). Vlnová dĺžka vlnových lúčov je okolo 1 um. Využitie majú pre medicínske účely, (napomáha krvnému obehov, vylučovaniu zdraviu škodlivých látok, urýchlenie hojivých procesov). - 6. Elektrické chladenie – - účelom chladiaceho chladenia, je trvalé udržiavanie teploty určitého prostredia, alebo priemetu na hodnote nižšej ako teplota okolia. Všeobecne známym je prirodzené chladenie – patrí sem chladenie v chladičoch a kondenzátoroch chladených vodou, alebo vzduchom resp. využitím skupenského tepla látok tavením ľadu, sublimáciou kysličníka uhličitého, odparovaním vody, či rozpúšťacieho tepla chladiacich zmesí ľadu soli tuhého CO2. - Strojové chladenie – - Predstavuje dokonalejšie chladenie. Tu sa odparuje vhodné chladivo a potrebné skupenské teplo odoberá z vychladzovacieho priestoru. Postup chladenia prebieha v uzavretom cykle. V strojovom chladení poznáme dva systémy a to kompresorové a absorpčné. - a) Pri kompresorovom chladení – sa plynné chladivo skvapalňuje kompresorom a za redukčným ventilom sa zase odparuje. - b) Pri absorpčnom chladení – sa pary pohlcujú vhodnou absorpčnou látkou, a z tejto sa ohrevom vyháňajú pod tlakom, chladením kondenzujú a znova sa vyparujú. - Najčastejšie používané chladivá s uvedením bodu varu za normálneho atmosferického tlaku a potreného pretlaku pri + 25 C. - Čpavok (amoniak) NH3 - 33,30 C 0,92 MPa - Oxid síričitý SO2 - 10,08 C 0,29 MPa - Metylchlorid CH3CI - 24,09 C 0,48 MPa - Freón F12, CCI2F2 - 29,80 C 0,56 MPa Ak pri skvapalňovaní používame el. energiu, hovoríme o el. chladení. - a) Kompresorová chladnička – - b) Absorpčná chladnička – - Absorpčný systém je dvojaký : periodický a nepretržitý. 7. Klimatizácia – - úpravu vzduchu obytných, resp. výrobných miestností nazývame klimatizáciou. Zahrňujeme vykurovanie, navlhčenie, filtráciu atď.

a) Schéma usporiadania centrálneho klimatizačného zariadenia s jednokanálovým rozvodom vzduchu. 1 – klimatizačné zariadenie, 2 – ventilátor prívodného vzduchu, 3 – klimatizovaný priestor, 4 – ventilátor odvádzaného vzduchu 5 – regulačné klapky 8. Meranie a regulácia tepla – - keďže sa teplota v priemysle mení vo veľmi širokom rozsahu (obvykle od – 100 C, do + 200 C), nejestvuje univerzálna metóda merania teplôt. Pri meraní teplôt sa používajú rôzne druhy snímačov teplôt. Tieto sa rozdeľujú najčastejšie podľa fyzikálnych veličín. a) zmena dĺžky – tlaku a objemu (pri ortuťových, kvapalných, dilatačných teplomeroch) b) zmena el. odporu – (odporový článok býva kovový alebo polovodičový) c) zmena termoelektrických prúdov – (pyrometer s milivoltmetrom) d) zmena skupenstva – (žiaromery, tavné poistky) e) chemická zmena – (termokolóry) f) sálavé účinky – (optické, riadačné pyrometre, bolometre a iné)

- a) Elektrické, odporové teplomery –

- sú založené na využití zmien elektrického odporu kovov v závislosti od teploty. Odpor kovov s teplotou rastie a pri väčšine čistých kovov sa pri zohriatí z 0 na 100 C mení asi o 40%. Závislosť odporu kovu od teploty je rovnica R = R0 (1 +  ( - 0) - R - je elektrický odpor pri teplote  - R0 - je elektrický odpor pri teplote 0 C. - 1 – konštanta -  - teplotný súčiniteľ odporu -  - teplota - Odparovaním teplomermi môžeme merať teplotu v rozsahu – 200 C do 800 C, bývajú z platiny, niklu, železa, medi a iné. Meracie rezistory sú navinuté bifilárne na plochých tenkých platničkách. .... b) Termoelektrické teplomery – - umožňujú meranie teploty, termočlánok ako zdroj napätia je mäkký, čo znamená, že už malé zmeny odporu meracieho obvodu zapríčinia veľkú zmenu prúdu cez merací prístroj. Termočlánok –

Napätie termočlánku závisí od rozdielu teplôt medzi merným a porovnávacím koncom. Musia sa kompenzovať vplyvy (kolísanie okolitej teploty). Termočlánky treba v agresívnom prostredí chrániť obalom, v neagresívnom prostredí sa môžu používať v priamom dotyku s prostredím, ktorého teplota sa meria. Rýchle reagujú na krátku časovú konštantu. Aby sa dosiahla veľká meracia presnosť napätia na termočlánku, nezaťažuje sa termočlánok odoberaním el. výkonu – pri meraní ním nemá prechádzať el. prúd. Dosiahneme to kompenzačnými zapojeniami. Na meranie napätia termočlánku sa používajú číslicové voltmetre. - c) Pyrometre – - sú bez dotykové teplomery, založené na vhodnom meraní množstva tepelnej energie vyžarovanej telesom do chladnejšieho telesa. Primajú tepelné žiarenie horúceho telesa. Optickým zariadením ho sústreďujú na termočlánok. Ich elektrický potenciál je informáciou o meranej teplote vyžarujúceho telesa. Fotoelektrické pyrometre prijímajú na svojej fotoplatni striedavo. - žiarenie z telesa sústredené optikou, - žiarenie z normalizovaného telesa (žiarovka). Clonou sa pretavuje miera priepustného žiarenia z meraného telesa, kým fotodióda, hlási rozdiel medzi intenzitami z normálu a z meraného telesa. Nastavenie clony je informáciou. - d) Dilatačné teplomery - využívajú dĺžkovú a objemovú rozťažnosť látok. Tyčový dilatačný teplomer, b) dvojkový dilatačný teplomer, c) kvapalinové dilatačné teplomery, d) dilatačné tlakové teplomery

Regulácia teploty – - úlohou regulácie teploty je trvalo a presne udržať požadovanú teplotu pracovného priestoru. Reguluje sa ručne, alebo automaticky občasným vypínaním celého príkonu. Samočinná regulácia teploty vyžaduje regulátory teploty. Sú to prístroje, ktoré merajú teplotu a pomocou ďalšieho zariadenia ovládajú zapínanie a vypínanie príkonu. - Druhy regulácií – - Podľa spôsobu spracovania : - a) Spojitá regulácia – ak všetky členy regulačného obvodu pracujú spojito. Člen pracuje spojito vtedy, ak každej hodnote vstupnému signálu zodpovedá iná hodnota výstupnému signálu. V signály sa obidve menia plynule. - b) Nespojitá regulácia – ak aspoň jeden člen reg. obvodu pracuje nespojito – stav na jeho výstupe sa mení skokom. Podľa toho ako sa mení žiadaná hodnota poznáme : - a) Regulácia na konštantnú hodnotu – hodnota regulovanej veličiny x by mala byť konštantná, preto aj RČ dodáva konštantnú žiadanú hodnotu w. - b) Vlečná regulácia – hodnota regulovanej veličiny pri tejto regulácií závisí od hodnôt inej nezávislej radiacej veličiny napr. množstvom vzduchu vháňaného do kotla závisí od množstva paliva, ktoré dodávame. - c) Programová regulácia – hodnota regulovanej veličiny sa mení podľa vopred stanoveného programu napr. teplota vody v práčke, 20 min. predpranie pri teplote 30 C, potom prebieha pranie 15 min. pri teplote 60 C.