Daysi

Maroško - Martin Rázus

Na hornom konci dediny stála drevenica a v nej žila starenka , milá ale uzavretá . Keď jej zomrel muž dcéra Mariena sa vydala za Plajbása Kozovie . Bol chudobný ako i ona . A ona bola dievka ktorej niet páru .Teraz obaja roľníčia na poli a majú syna , Maroška .A on iba k starej materi aj keď je doma veľa roboty a starká si ho vždy rada opatrí . Stará mať sa hnevá len keď Maroško ráno dlho spí a ani ranné slnko ho nezobudí . Medzitým ide starká do tmavej komory , kde nájde drevené husle zoberie ich do rúk a vtom jej spadnú na zem . Boli to Maroškove husle čo mu vyrezali jeho kamaráti . „ Bude mať Maroš radosti , keď sa zobudí .“ povedala starká . Prišlo jej na um že sa ešte nepostarala o zvieratká urobila Maroškovi raňajky a postarala o zvery . Cip , cip nate,nate sliepky . Biele húsky sa ženú k Váhu a veselo si štebocú . „ Hu já já já“ z ulice kričí Jano husiar a starenka vybehne z komory . - „A či tu máš husi ? Čo vykrikuješ !“ - „ A či je Maroš hore ?“ spýta sa služobník lieskovicou . - „ Nehore ! Čo chceš s ním ? “ podíde starká k plotu nech ho nezobudí . - „Kázal sa mi ohlásiť vraj by šiel so mnou piecky stavať k Váhu .“

Starká ho vyženie nech Maroša nezobudí . Vrátila sa do komory . Maroško ešte stále spal a jeho otec už od piatej robil . Hrkajúc čižmami o skaly . Rrun ...rrun .. rrun znie robota do pekného letného dňa . Starká varí v komore a myslí na slaninu čo sľúbila ....Jedlo dá do misky a je hotové . Pospevuje si a zobudí Maroša . Maroš vstane až sa drevenica zatrasie a nohavice hľadá . Starká vojde do izby a ukáže Maroškovi nohavice .Maroš  gambu je . „Nezlosti ma do obeda spíš aj tak vstaneš ako mosúr !“ povedala starká . „Umy sa !Obleč sa!“ Maroš sa oduje a utiera sa do rukáva . Už vie že je zle mal by ísť po vodu , ale on si kľakne pomodlí sa a čaká čo bude ďalej . Starká ho zavolá nech ide jesť a ukáže mu basu .  Maroš je hneď lepší  . A teší sa . „Chlapci by mi ju vzali cestou a ukázal by som ju aj dedovi .“ „ A keby ti ju vzali čo by si mal  ?“ „Ja si ju vziať nedám !“  vraví Maroško . Keď ho starká vy prevádza všimne v jeho očiach úsmev a aj ona je rada . „Daj si pozor !“ volá za ním starká , keď ide cestou domov . Maroško vojde domov a pýta starkého či je mamka doma  . „Nie synu išla k Weissov  niečo ti prinesie . Poď dnu niečo si zajeme .“ vraví starký Maroškovi . Starký si všimne basu čo nesie Maroško .  Povie mu ja ti kúpim husle keď budeš starší . Potom starký doniesol slaniny a už jedli . Starký povedal : „ Pôjdeš večer so mnou na vežu ak chceš .“ „Pôjdem ak ma mama pustí .“ „Pustí tak pôjdeš ?“  Pôjdem starký . A už na vyberá na vyšný koniec v tom mu starší chlapec vytrhne  basu a Maroš sa rozreve až mu ju vráti. Ide ďalej všetci sa mu smejú , ale on sa nedá . Maroš  ziape a susedia na neho nadávajú .Keď , vkročí do dvora pyšne nesie basu . Príde domov vraví mame čo sa stalo ona mu slzy utrie  a odvedie ho dnu . Je  tretie raňajky pchá sa  . A hľa tak sa má chlap chystať pre život .