EGMT študent

Ján Alexander Sitár

Narodil sa 9.4.1924 v Priekope pri Martine a umrel 27.5.2006 vo veku 83 rokov. Bol zapojený do ilegálneho protifašistického odboja v Turci. Ako príslušník partizánskej brigády M.R.Štefánika bol vo funkcii osvetového dôstojníka na štábe veliteľa brigády Viliama Žingora. Po vojne bol počas „žingoriády“ odsúdený za velezradu na 16 rokov nútených prác. Bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom.

Život

Po maturite (1944) na martinskom gymnáziu sa rozhodol pre evanjelickú teológiu.Povstanie však jeho úmysel zmenilo a pridal sa k ilegálnemu povstaleckému odboju. Bol aktérom ozbrojeného povstania v Turci a členom partizánskej brigády M.R.Štefánika pod vedením Viliama Žingora. Od júla 1943 v Turci s ostatnými členmi brigády tajne pripravoval a organizoval povstanie. 14.apríla 1945 skupina pod velením Emila Šútovca a J.A. Sitára urobila prepad priesmyku a kameňolomu pri Dubnej Skale. Tento bol od nepriateľského nemeckého vojska očistený a uvoľnený pre priechod Čsl. armády. Po oslobodení bol poslucháčom ČVUT v Prahe do zatknutia. V  novembri 1949 bol obvinený z velezrady s navrhovaným trestom smrti, ktorú ako reálnu možnosť žil celý jeden rok v kobke samotky väznice v Komárne, pri vypočúvaní bitý a týraný do straty vedomia. V procese odsúdený na 16 rokov. Po desiatich rokoch prepustený z väznice uránových baní Jáchymov na amnestiu. V roku 1968 rehabilitovaný. Po prepustení z väzenia pracoval ako robotník na železnici vo Vrútkach. Neskor ako vývojový konštruktér a od roku 1970 pracovník strojárenského a obchodného podniku v Martine. Nestraník. Hovoril štyrmi jazykmi a pôsobil ako prekladateľ odbornej literatúry. J.Alexander Sitár aj po týchto ťažkých životných skúsenostiach žil čestným, plným a tvorivým životom. Bol otcom dvoch detí a do konca svojho života zostal nestranný a mimo politického diania. Nevyrovnanie štátu s minulosťou po roku 1989, beztrestnosť vinných komunistov a zachovanie komunistickej strany ho priviedli k uzavretému a nezávislému spôsobu života večného vyhostenca. Svoje skúsenosti zdokumentoval v rukopisoch. Viac o jeho živote sa dočítate v rozhovore s dcérou Barbarou.