Svetlo je viditeľná časť elektromagnetického žiarenia, čiže elektromagnetické vlnenie o vlnových dĺžkach zhruba 390-790nm. Vlnové dĺžky svetla ležia medzi vlnovými dĺžkami ultrafialového žiarenia a infračerveného žiarenia. V niektorých oblastiach vedy a techniky môže byť svetlo chápané ako elektromagnetické žiarenie širšieho rozsahu, zasahujúce do infračervenej a ultrafialovej oblasti. Svetlo sa dá charakterizovať pomocou viacerých hľadísk. Medzi najzákladnejšie patrí fotometrické charakteristiky (napr. svietivosť alebo svetelný tok), kolorimetrické (frekvenčné spektrum, farba) koherencia a polarizácia. Od nich potom závisí aj chovanie pri odraze, lomu a priechodu prostredím a skladaní a ohybe svetla. kvôli dualite častíc a vlnenia má svetlo vlastnosti ako vlnenie, tak aj častice. Štúdiom svetla a jeho interakcii s hmotou sa zaoberá optika.