Redaktor:Fatra18/Kraslice

Zdobené kraslice

Kraslica (písanka, veľkonočné vajce, maľované vajce, červené vajce, križľané vajce, cifrované vajce) je zdobené slepačie, kačacie alebo husacie vajce, ktoré patrí k symbolom Veľkej Noci. Kraslice sa vyrábajú z uvarených alebo z vyfúknutých vajec; zdobia sa celou radou techník, jednoduchým farbením, voskovou kresbou, batikovaním, leptaním, gravírovaním alebo polepovaním slamou. Kraslice môžu byť aj drevené.  Vajce je vo všeobecnosti symbol plodnosti a znovuzrodenia, v Kresťanstve symbolizujú kraslice aj prázdny hrob Ježiša Krista, z ktorého vstal z mŕtvych. Tento zvyk sa dá vystopovať až do Mezopotámie a Starovekého Egypta odkiaľ sa rozšíril prostredníctvom prvých kresťanov do Ruska a na Sibír a neskôr až do Európy.

História

Zdobené pštrosie vajce z Kartága. 

Zdobenie vaječných škrupín počas jarných rituálov je starobylý zvyk; v Afrike sa našlo 60 000 rokov staré gravírované pštrosie vajce. V Starobylom Egypte, Mezopotámii čí na Kréte sa vajcia spájali so smrťou a znovuzrodením ale aj s postavením panovníka; zdobené pštrosie vajcia alebo napodobeniny pštrosích vajec zo zlata a striebra boli umiestňované do hrobov starých Sumerov a Egypťanov v období 5 000 rokov p.n.l. 

Veľkonočné vajíčko s krížom z gréckeho ortodoxného kláštora

Prvý kresťania farbili vajcia na červeno na pamiatku na Kristovu krv a jeho ukrižovanie. V liturgickej knihe Rituale Romanum z roku 1610 prijala Kresťanská cirkev vajcia oficiálne ako symbol zmŕtvychvstania Ježiša. Požehnávanie vajec ako súčasť veľkonočnej potravy sa však spomína už v oveľa starších textoch.

Vplyvný nemecký folklorista z 19. storočia Jacob Grimm predpokladá, že ľudová tradíciaveľkonočných vajec u germánskych národov pochádza z jarnej slávnosti germánskej bohyne Ēostre.

Dekorácie a symbolika

Chorvátsky veľkonočný košík

Požehnanie veľkonočného jedla v Poľsku

Červené veľkonočné vajíčka

Zvyky

Niektorí kresťania spájajú pukliny a otvory vo veľkonočných vajciach s prázdnym hrobom Ježiša Krista.

V pravoslávnej cirkvi  na konci Veľkonočnej vigílie požehnáva kňaz vajcia a rozdáva ich veriacim. V Kresťanstve symbolizuje vajce aj zmŕtvychvstanie: hoci je spiace, je v ňom zapečatený nový život.

V Poľsku sa počas veľkonočnej slávnosti nazývanej Święconka požehnávajú vyzdobené košíky s vajíčkami a inými symbolickými potravinami.

V Grécku farbia ženy tradične vajcia cibuľovými šupami a octom na veľkonočný štvrtok. Tieto slávnostné vajíčka sú známe ako kokkina avga. Vajíčka zafarbené na červeno sa zase ukladajú okolo tradičného veľkonočného chleba.

Farbenie

Farbenie kraslíc

V Čechách a na Slovensku sa kraslice často vyzdobujú pomocou vosku. 

Kraslice sa farbia pomocou cibuľových šúp, dubovej alebo jelšovej kôry, šúp z orechov, štavou z červenej repy alebo umelými farbivami.

Vzory

Pri varení vajec v cibuľových šupách sa priamo na škrupinu priložia rôzne listy, ktoré sa obalia gázou alebo nylonovou pančuchou, a počas farbenia sa vzorky listov otlačia na škrupinu . 

• 
  Ukrainian Easter eggs
• 
  Easter eggs from Sorbs
• 
  Easter eggs from Lithuania
• 
  Perforated egg from Germany, Sleeping Beauty
• 
  Norwegian Easter eggs
• 
  Easter eggs from Greece
• 
  Perforated eggs
• 
  Easter eggs from France
• 
  American Easter egg from the White House Washington, D.C.
• 
  Pace eggs boiled with onion skins and leaf patterns.
• 
  Easter eggs decorated with straw
• 
  Easter egg from Poland

Kraslice na Slovensku

PRIDAT slovenke kraslice

História a tradície

Najstaršie kraslice na území Slovenska boli nájdené v slovanských hroboch zo 7.storočia. Kraslice ako predkresťanský symbol jarného oživenia si prispôsobila cirkev a v 12. storočí nariadila ich svätenie. Ženy a dievčatá pripravovali kraslice na Veľkonočný pondelok svojim šibačom alebo polievačom ako dar lásky. Ozdobené vajíčka neboli určené iba kupačom. Na strednom Slovensku bolo zvykom posielať ich krstným deťom predškolského veku, v oblasti Hontu, Novohradu a Gemeru dávali kraslice na hroby zomretých. V konfesionálne zmiešaných obciach na východnom Slovensku sa vyskytol zaujímavý zvyk, kedy rímskokatolícke rodiny obdarovali gréckokatolícke pri príležitosti Veľkej noci „paskou“ a tie sa im tento dar na svoju Veľkú noc o dva týždne odplatili. 

Dekorácie

Obetný či obradový účinok kraslíc znásobovalo farbenie a zdobenie. Najjednoduchší spôsob bolo uvariť vajíčko v cibuľových šupkách alebo odvaroch z rôznych rastlín. Okrem farbenia sa na Slovensku vyvinuli rozmanité techniky výzdoby: Batikovanie – najrozšírenejšia a najstaršia technika na Slovensku, na vajce sa nanesie vosk, vajíčko sa ponorí do farby, po vybratí sa vosk teplom odstránl. Miesta pokryté voskom zostanú nezafarbené a tvoria vzor;Maľovanie voskom – reliéfny vzor vytvorený bielym alebo farebným voskom;Vyškrabovanie – vzor vzniká mechanickým odstraňovaním farby z povrchu vajíčka;Leptanie – zo zafarbeného vajíčka sa odkrýva pôvodná farba vaječnej škrupiny, využívajú sa na to prírodné leptadlá - ocot, voda z kyslej kapusty, kyselina dusičná alebo chlorovodíková;Oblepovanie – povrch vajíčka sa oblepuje sietinou, slamou, v posledných rokoch bavlnkami alebo prírodnými semienkami.Odrôtovanie - dekor sa vytvára prepletaním drôtu;Okúvanie – ojedinelá a vzácna technika, na škrupinu sa pripevňujú kovové prvky pomocou kovových nitov s hlavičkou.Okrem tradičných techník sa v súčasnosti používajú aj novodobé techniky výzdoby: perforovanie – dierkový vzor vytvorený malou vŕtačkou alebo okrúhlym pilníkom, často sa kombinuje s voskom; maľovanie - maľovanie fixkami, pastelmi, olejovými, akrylovými alebo temperovými farbami. Na krasliciach prevládal geometrický a lineárny ornament, neskôr rastlinný ornament s bohatou škálou kvetov, vetvičiek, lístkov a úponkov. Ojedinele sa vyskytovali vtáčie a figurálne motívy. Mladšieho dáta je grafická výzdoba s náboženskými nápismi alebo veršíkmi ľúbostného charakteru. Okrem nápisov sa na krasliciach vyskytuje datovanie. ("Gulaj sa vajičko gulaj, symbolom si sviatkoch jari, v každom dome dveri otvoria ti rádi.") Vývinom sa stávali kraslice čoraz ozdobnejšie. V súčasnosti sa kraslice uplatňujú najmä v podobe dekoratívneho predmetu v období veľkonočných sviatkov.  

Letečko