Redaktor:Kvargla/pieskovisko

Banskoštiavnická tragédia

Banskoštiavnická tragédia je pomenovanie pre tragickú udalosť ktorá sa odohrala v noci z 25. na 26. augusta 1944 na banskoštiavnickej železničnej stanici kde pri násilnom incidente zahynulo 69 účastníkov nedobrovoľného transportu z čoho 18 bolo zastrelených, udusilo sa 49, jeden bol obesený a jeden sa utopil. Obeťami boli v drtivej vätšine Karpatský Nemci pôvodom z Veľkého Pola a Píly ktorých násilne odvliekli aby boli nasadení pre potreby povstaleckej armády ako pracovná sila po vypuknutí SNP.

Pozadie

Po vypuknutí SNP sa príslušníci nemeckej menšiny dostali do hľadáčika povstaleckých jednotiek, najmä partizánov.  Videli v nich príčinu rozbitia československej republiky a vinili ich z kolaborantstva. Mnoho z nich pracovalo v Nemecku a bolo členmi Deutsche Partei alebo členmi domobrany - Heimatschutz-u a tak sa všetci muži, príslušníci nemeckej menšiny, stali terčom hnevu a boli perzekvovaní zo strany povstalcov. Útoky na nemeckú menšinu neboli len po vypulnutí povstania ale aj pred ním tieto boli aj s jedným z dvôvodov ustanovenia Heimanshutz-u.

Priebeh udalosti

Tragédia sa začala odvíjať už v sobotu 23. septembra 1944, keď začali zhromažďovať ľudí z Veľkého Poľa a Píli vo vtedajšom žarnovickom okrese. Podľa svedectva farára Jozefa Madaya zhromažďovali mužov už od ranných hodín. Po omši prišiel cudzí žandár aj za za nim a vyzval ho, aby ho nasledoval na výsluch na stanicu. Po výsluchoch naložili všetkých na nákladné autá a previezli ich na železničnú stanicu v Žarnovici, kde ich naložili do železničných vagónov, celkovo odvliekli približne 400 ľudí.

Dva dni zaistencov bezcieľne vozili až vlak skončil 25. septembra 1944 v Hronskej Dúbrave, kde ich preložili do súpravy úzkokoľajky do Banskej Štiavnice. Niektorých posadili do osobných vozňov väčšinu však natlačili do menších nákladných vozňov, ktoré boli preplnené a navyše boli od karbidového prachu a tak bol vzduch v nich temer nedýchateľný. Vlak dorazil do Banskej Štiavnice v neskorých večerných hodinách okolo 21:00 hod a banskoštiavnická posádka, ako aj strážna služba na stanici neboli o transporte informovaní. Na základe archívnych materiálov dispozícia bola vydaná, ale pravdepodobne niekde zlyhala komunikácia.

Keď hliadkujúci vojaci otvorili vagóny došlo k incidentu nakoľko ľudia vo vagónoch sa dusili a strážna služba to interpretovala ako napadnutie, a tak došlo k použitiu zbraní čoho výsledkom bolo 18 zastrelených zo spomínaného transportu. Situácia musela byť vážna tak pravdepodobne v snahe utajiť stelbu previezli zastrelených do Kysihýbla kde ich pochovali v plytkom hrobe.

Ostatných natlačili späť do vagónov a tieto uzavreli následkom čoho sa udusilo minimálne 51 nedobrovoľných pasažierov vlaku. K pokusu o vyšetrenie udalosti došlo až nasledujúci deň 26. septembra 1944 kedy sa na banskoštiavnický súd dostavil mjr. Mládek z posádkového veliteľstva a incident oznámil a tak sa začalo vyšetrovanie, armáda si použitie zbrane vyšetrila po svojej línii, záver vyšetrovania, ako aj jeho samotný obsah sa nedochovali. Medzi mŕtvimy bol aj jeden obesený a jeden utopený čo tiež naznačuje že nešlo o celkom regulérnu nehodu.

Pamätník obetiam Banskoštiavnickej tragédie

Vyšetrovatelia napočítali 50 udusených z vlaku, ktorých až na jedného identifikovali a nakázali vystrojiť cirkevný pohreb. Obete boli pochované v Banskej Štiavnici na cintoríne pod Novým Zámkom, kde im neskôr bol vybudovaný aj pamätník. Ostatných preživších odtransportovali na železničnú stanicu do Zvolena, kde boli odovzdaní zvolenskej posádke a neskôr nasadení na prácach na Oremovom laze. V piatok 13. októbra 1944 niekoľko dní po obsadení Banskej Štiavnice Wehrmachtom prišli vojaci do Kysihýbľa a exhumovali 18 pochovaných v hromadnom hrobe a premiestnili ich do Banskej Štiavnice, kde ich pochovali na cintoríne. Hrob sa nachádzal 15 až 20 metrov pod cestou vedúcim smerom do Banskej Belej na lúke medzi potokom a cestou pod Červenýn kameňolomom presne kolmo na smer cesty z kameňolomu smerom severozápadným.

Zastrelených nikdy neidentifikovali. Pravdepodobne s úmyslom utajiť použitie zbrane zastrelených pochovali v Kysihýbli. Strašné výjavy opisujú záznamy v štátnej matrike kde sú len približne opísané mŕtvoly. Iba jedno telo malo strelné zranenie hrudníka ostatní boli strelení do hlavy a dvaja mali úplne rozdrvené lebky takže boli na nespoznanie. Pri povahe zranení je ťažko uveriť že boli smrteľne zranení pri náhodnej zmätenej streľbe.

Následne v nedeľu 15. októbra 1944 prišli asi o 9:00 hod ráno príslušníci SD do hájovne, kde býval Karol Pospíšil a vypýtali si dve rylá. Doniesli so sebou dvoch civilov etnických Židov Ernesta Obersta narodeného 16. júla 1913 v Pieslinách a Roberta Neugeborena narodeného 30. júna 1914 v Moravskej Ostrave donútili ich vykopať si vlastný hrob a na mieste, kde bolo predtým pochovaných 18 zastrelených občanov Píly a Veľkého Poľa ich popravili pravdepodobne ako pomstu za zastrelených Karpatských Nemcov.

Karol Pospíšil a Ján Pačesa, ktorí boli svedkami udalosti počas okupácie o udalosti mlčali, ale po oslobodení Banskej Štiavnice Červenou armádou Karol Pospíšil vypovedal a dvaja Židia boli z pôvodného miesta exhumovaní a pochovaní v truhlách vyššie v Kysihýbli pri arboréte pod vodovodným jarkom v lese, kde sú pochovaní dodnes.