Landrower~skwiki

== Zánik hviezd == ==

Hviezda môže existovať miliardy rokov, ale nie večne. Nakoniec začne umierať. Hviezdy umierajú rôznymi spôsobmi a zanechávajú po sebe rôznych potomkov, od červených obrov a bielych trpaslíkov až po neuveriteľne husté čierne diery alebo kataklyzmatické explózie.

               Začiatok konca

U väčšiny hviezd prichádza koniec, keď sa im začne míňať vodíkové palivo. Malá hviezda ako naše Slnko sa rozopne, až sa stane červeným obrom. V jej jadre pokračuje horenie, na ktoré ako palivo využíva hélium. Horiace hélium odvrhne vonkajšiu atmosféru červeného obra, z ktorej sa stane niečo, čo nazývame planetárna hmlovina. Hviezda sa ochladzuje a kondenzuje a stáva sa bielym trpaslíkom, ktorý svieti, kým sa jeho posledné teplo nevyžiari preč. Hviezdy oveľa väčšie ako naše Slnko sa po spotrebovaní svojho paliva zmrštia a všetku energiu pohltia namiesto toho, aby ju vyžiarili. Keď sa energia vyčerpá, hviezda sa roztriešti na kúsky vo veľkolepej explózii zvanej supernova. (Keď hviezda exploduje ako supernova, svieti jasnejšie ako všetky ostatné hviezdy galaxie dokopy.)

Červený obor

Predpokladá sa, že červenými obrami sa stanú hviezdy o hmotnosti Slnka po vyčerpaní zásob vodíka v jadre a spaľujú vodík bližšie k okraju hviezdy, čím sa zväčšujú. Týmto sa veľmi zvýši jasnosť hviezdy, približne 1.000 až 10.000-krát a tiež znižuje efektívna teplota. Je to preto, lebo zväčšovanie hviezdy narastá rýchlejšie ako zväčšovanie jasnosti a tým hviezda chladne a jej farba sa posúva k červenému okraju spektra. Červený obor má taktiež husté jadro, ktoré však môže byť veľké len ako naša Zem. Červený obor má obrovskú gravitáciu. Supernova

Neutróny a čierne diery

Keď umiera veľmi hmotná hviezda, z jej jadra sa môže stať neutrónová hviezda. To sú najmenšie a najhustejšie hviezdy, aké ešte poznáme. Neutrónové hviezdy vznikajú, keď obrovské sily stlačia atómy hviezdy a nútia protóny a elektróny v atómoch, aby vytvorili pevnú guľu zloženú iba z neutrónov. Pokiaľ neutrónová hviezda začne rotovať, vytvorí tzv. pulzar. Pulzar vysiela dookola zväzky svetla tak, ako sa otáča. Ak Zem pretína dráhu zväzku, potom sa zdá, že pulzar akoby zablikal, podobne ako keď vidíme rotujúci maják. Väčšina pulzarov bliká frekvenciou päť ráz sa sekundu až raz za dve sekundy. Niektoré hviezdy kolabujú ďalej a zmiznú v extrémne hustom bode zvanom singularita. Čierna diera je priestor okolo singularity. Vedci nemôžu vidieť čiernu dieru, ale môžu ju odhaliť podľa jej vplyvov na okolie.

Biely trpaslík

Biely trpaslík vzniká, keď sa zrúti hviezda o priemernej alebo podpriemernej hmotnosti. Tieto hviezdy nie sú dostatočne hmotné, aby dosiahli vo svojom jadre teplôt potrebným k fúzii uhlíku. Potom, čo sa stanú červeným obrom behom svojej fázy spaľovania hélia, odhodia svoje vonkajšie vrstvy a tie vytvoria planetárnu hmlovinu. Na mieste pôvodnej hviezdy zostane len neaktívne jadro skladajúce sa prevažne z uhlíku a kyslíku.

Toto jadro nemá ďalší zdroj energie, takže zvoľna vyžaruje energiu nazhromaždenú za aktívneho života hviezdy a chladne. Pretože nie je chránené pred gravitačným kolapsom fúznymi reakciami, stalo sa extrémne hustým – typicky je polovica hmotnosti slnka obsiahnutá v objeme zodpovedajúcemu objemu Zeme. Biely trpaslík je udržovaný tlakom degenerovaného elektrónového plynu. Maximálna hmotnosť bieleho trpaslíka, po ktorej prekročení už degeneračný tlak nie je schopný odolať gravitácii, je asi ¼ hmotnosti Slnka. Biely trpaslík, ktorý presiahne túto hodnotu (známu ako Chandrasekharova medza), obvykle prenosom hmoty zo svojho hviezdneho sprievodcu, exploduje ako supernova typu Ia.

Pokiaľ sa tak nestane, ochladí sa za stovky miliárd rokov natoľko, že už nebude viditeľný a stane sa čiernym trpaslíkom. Ak zoberieme do úvahy celú doterajšiu históriu vesmíru (asi13,7 miliárd rokov), musí aj ten najstarší biely trpaslík stále vyžarovať na teplotách o výške niekoľko tisíc kelvinov.

Čierny trpaslík

Čiernym trpaslíkom nazývame zvyšky hviezdy veľkosti asi ako Slnko, ktorá sa vyvinuli z bieleho trpaslíka a nakoniec postupným žiarením čierneho telesa ochladla. Vo vesmíre by nemal doteraz žiadny čierny trpaslík existovať, lebo čas potrebný k ochladnutiu bieleho trpaslíka na požadovanú úroveň je dlhší ako doterajšia existencia vesmíru.

Aj v epoche, keď čierny trpaslíci budú existovať, bude nesmierne ťažké ich objaviť, lebo budú vysielať tepelné žiarenie o teplote len o niečo málo vyššej ako kozmické mikrovlnné pozadie. Jedna z mála možností ich odhalenia tkvie v ich gravitačných účinkoch.

Čiernych trpaslíkov by sme si nemali zamieňať s hnedými trpaslíkmi, ktorý sa formujú, keď sa z plynu vytvára hviezda, ale nedosiahne dostatočnú hmotnosť k zahájeniu a udržaniu vodíkovej nukleárnej fúzie. V 60. rokoch 20. storočia boli občas „hnedý trpaslíci“ nazývaní „čiernymi trpaslíkmi.