Miroslav Daniel

Obec ZOMBOR

Obec Zombor sa nachádza v okrese Veľký Krtíš, v plytkej dolinke východnej časti Ipeľskej kotliny, v blízkosti štátnej hranice s Maďarskom. Nadmorská výška stredu obce je 185 m. n. m. a kataster s rozlohou 329 ha leží v rozpätí nadmorských výšok 161 - 247 m. n. m. Chotár tvorí pahorkatina s plochými členitými chrbtami mladotreťohorných uloženín. Na strmších úbočiach sú agátové a dubové lesíky, inde je odlesnený. Má hnedozemné, prípadne ilimerizované pôdy.

Nositeľmi mena Zombor boli pohanskí duchovní alebo veľmoži. Nachádzali sa tu však aj bohaté lesné porasty, bukové a dubové, kde sa vyskytoval zubor. Nevyjasnený pôvod názvu obce môže mať súvislosť s výskytom zubrov v okolí, alebo spätosť s nitrianskym kniežatstvom a zoborským kláštorom, čo však nemáme doložené ani v náznakoch.

Symboly obce

Erb obce - erb tvorí túto podobu – V červenom štíte zlatý hladký vztýčený lev so striebornou zbrojou, pred ním strieborná hviezda.

Právo použiť a používať erb obce je viazané na súhlas (povolenie) starostu. Súhlas starostu sa vydáva maximálne na dobu jedného roka. Záujemca o používania obecného erbu uvedie v písomnej žiadosti formu a spôsob používania vyobrazenia erbu. Žiadosť podávajú všetky subjekty, okrem tých ktoré sú uvedené v ods. 4 tohto ustanovenia. Žiadosť musí obsahovať: - úplný grafický návrh, spôsob použitia erbu - obdobie na ktoré sa žiada vydania súhlasu (povolenia).

Vlajka obce - obecná vlajka má podobu piatich pozdĺžnych pruhov červeného, žltého, bieleho, červeného a žltého. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Farebnosť pruhov na vlajke je daná farbami obecného erbu

Pečať obce

• pečať obce Zombor tvorí erb obce Zombor s druhopisom „ Obec Zombor“.
• pečať obce sa používa pri slávnostných príležitostiach- udelenie štátneho občianstva, na pečatenie významných listín a dokumentov a pod.
• pečať uschováva starosta obce

História obce

História obce do roku 1900

Rieka Ipeľ a jej údolie boli už od dôb praveku vhodné na osídlenie ľuďmi. Archeologické nálezy pochádzajúce z okolitých usadlostí dokazujú, že už v dobe kamennej sa tu usadili rôzne etnické skupiny. Vôbec najstarším dokladom o osídlení tohot územia je nález dvoch predmetov z okruhu clactonskej indistrie - pri obci Zombor sa našli: jednostranný žltý patinovaný silicitový sekáč a makrolitický jadrový oštep zo silicitu, ktorý v roku 1955 našiel Anton Šichman - Petrovský v oblasti Maličká nad Lúčkami, asi 500 metrov od obce. Ide o nástroje typické pre stredný paleolit, čo dokazuje osídlenie tejto oblasti predkami človeka už v období zhruba 200 000 rokov pre n.l.  Tento nález robí z obce najstaršiu archeologickúlokalitu v rámci okresu.

Prvá písomná zmienka o obci je v listine z júna roku 1327, kde sa Zombor uvádza pri metácii chotára Kováčoviec. O ďalšej písomnej zmienky tvoril Zombor neoddeliteľný spoločný majetok so susednou Kirťou a samostatne as  v stredovekých listiánch prakticky vôbec nevyskytuje. V roku 1352 patrili obe sídla zemanovi z Varšan, zdedené po matke, ktorá ich dostala ako veno.

Okrem pozemkového vlastníct va svetských zemepánov sa feudalizmus v Uhorsku presadzoval aj vznikom cirkevnej organizácie a jej hmotným zabezpečovaním. Kresťanstvo podporovalo prebiehanjúcu spoločenskú diferenciáciu. Cirkev však prispievala k rozvoju vzdelanosti a ku kolonizácii neobývaných oblastí.

O roku 1420 vstupujú do histórie a vlastníckych vzťahov tejto oblasti gemerské rody - najskôr rod deKapla (či Capolla, podľa hradu pod Širkovcami) získal od slavónskeho bána do zálohového vlastníctva množstvo majetkov v rôznych stoliciach po celom Uhorsku, vrátane Zombora a Kirte v stolici Novohradskej.

Po smrti kráľa Ľudovíta v bitke pri Moháči (1526) aj v Novohrade vzplanul boj medzi šľachtickými tábormi d voch protikráľov - Ferdinanda Habsburského a Jína Zápoľského. Nakoniec uzavretým mierom vo Veľkom Varadíne (1538) pripadol Novohrad Jánovi Zápoľskému. Po jeho smrti sa územia zmocnili Turci. Na okupovanom území Novohradu zriadili sandžakyso sídlom vo Fiľakove, v Sečanoch a v Novohrade. Počas tureckých nájazdov bol Zombor zazačlenený do Sečanského sandžaku, v čele ktorého bol beg Kara Hamza. V roku 1562 bola pri Sečanoch veľká bitka. Viac ako desaťtisícové kráľovské vojsko Turci porazili a tak sa na dlhý čas stali panmi Novohradu. Ešte aj po ich odchde si nárokovali na poplatky. Nedodržiavanie týchto ich požiadaviek trestali prepadávaním, rabovaním a násilím. Stávalo sa, že poddaní museli platiť poplatky aj urkom aj domácej šľachte.

K priamym následkom tureckej invázie a okupácie patrí značný úbytok obyvateľstva Novohradu, o ktoré sa pričinili aj vojenské a iné násilné akcie stavovského odboja. Turci úplne, alebo značne zničili vľa novohradských obcí, medzi nimi aj Zombor. Niektoré obce sa vyľudnili čiastočne, iné zanikli úplne aďalšie sa zmenili na samoty, či osady..

Rímsko-katolícka cirkevsa po vyhnaní Turkov snažila získať naspäť svoj majetok. Inovercom násilne zabrala kostoly, nové si mohli stavať len s veľkými ťažkosťami, z majetkov ostrihomského arcibiskupa boli vyháňaní poddaní - nekatolíci. Barón Pavel Prńay na základe týchto opatrení v roku 1718 pozval protestantov z Moravy zo Starého  Hrozenkova a usadil ich na svojich pozemkoch v Zombore pri Veľkj Hore. Cirkev sa stala jednou z arén rodiacej sa národnostnej neznášanlivosti. Evanjelická cirkev zásluho drobného kňažstva a pospolitého ľudu sa stala základňou národného povedomia. Barón Pavel Prónaybol znáy svojimi vedomosťami z poľnohospodárstva a vinohradníctva, ktoré šíril aj medzi poddanými. Podaní v Novohrade museli robotovať a odvádzať aj peňažnú rentu. Okrem toho sa od poddaných žiadala aj naturálna renta, ktorá bola v tejto stolici všeobecne rozšírená. Zemepáni Zombora žiadali sedminu úrody a k tmou as odvádzala každá siedma ovca.

Šľachtický rod Prónayovcov prial Zomborčanom a tak v obci  v 18. a 19. storočí narastla počet obyvateľov i domov Obec rástla a obyvatelia zakladali majere - pustatiny v okruhu 5 km od obce. Zaoberali sa málo výnosným poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Na južnom svahu Viničného vrchu boli  v dĺžke cca 2 km vysadené vinice, tak isto ako na Božom alebo Veľkom vrchu, ktorý je najvyšším bodom  v zomborskom chotári (250 m.n.m.). Na týchto svahoch dozrievalo hrozno, z ktorého sa vyrábalo kvalitné víno.  Hrozno sa po zbere spracovávalo  hneď na miesta  vchyžkách, ktoré boli postavené na tento účel. Vinice boli ozdobou zomborského chotára. Boli cennou súčasťou pozemkového vlastnícta, predmeto prestíže a gazdovej pýchy. Po 2. svetovej vojne sa víno vo vinohradoch prestalo uskladňovať, pretože to bolo nebezpečné. Začali totiž rabovačky, vykrádačky a tak sa akosi začal úpadok pekného údolia. Po združstevnení sa s vinohradníctvom v tejto oblasti končí.  

Štatistiky z roku 1910 poukazujú , že v Zombore as 41,45% obyvateľov živilo poľnohospodárstvo.  Čo sa týka remeselnej výroby pracovali v Zombore 4 kováči a 4 remeselníci zaoberajúci sa výrobou odevov a obuvi, hrebeňov a jeden remeselník mal v prevádzke krčmu. V roku 1910 vedelo v Zombore čítať 93% obyvateľov.

Vývoj obce v 20. storočí až po súčasnosť

Do roku 1918 bola časť okresu Veľký Krtíš začlenená do Novohradkesj župy, ktorá sa delila na služnovské okresy. Obec Zombor bola v rokoch 1850 - 1893 začlenená do služnovského okresu Balassagyarmata v rokoch 1900 - 1918 do služnovského okresu Szécsény.

V roku 1923 došlo k reforme verejnej správy. Staré historickéžupy boli zrušené a namiesto nich zriadené tzv. veľžupy. Zrušené boli i slúžnovské úrady. Územie okresu Veľký Krtíš s obcou Zombor boli začlenené do Pohronskej veľžupy so sídlom vo Zvolene. V roku 1923 bol v Modrom KAmeni zriadený Okresný úrad, do ktorého bola začlenená aj obce Zombor.

Po skončené vojny svitla pre obec nová nádej, bol koniec násilnej maďarizácie. Mier však netrval dlho. Na územie Slovenska prenikla maďarská Červená armáda. Postupne bolo (v máji - júni 1919) v podstate celé územie dnešného Veľkokrtíšskeho okresu obsadené maďarskou Červenou armádou a pripojené k územiu Maďarskej republiky rád. Po ústupe armád z územia okresu sa podmienky obyvateľov v obci nezlepšili. Roľnící neboli schopní platiť veľké dane a poplatky, zadlžovali sa a upadali do ešte väčšej biedy. Postavenie mslého roľnéka za prvej ČDR bolo ťažké, na dedine prevládal hlad a bieda. V roku 1028 sa uskutočnili voľby, v ktorých v Zombore získala najviac hlasov Republikánska strana maloroľníkov a to 136, Slovenská národná strana 10 hlasov, za iné strany v obci nikto nehlasoval. Rok na to vypukla hospodárska kríza. Počas nej v rokoch 1929 - 1934 sa sociálne podmienky väčšiny poľnohospodárskeho obyvateľstva okresu ešte viac zhoršili, v dôsledku čoho dochádzalo k vysťahovalectvu. Osem obyvateľov Zomboru muselo opustiť svoju vlasť a hľaadť si prácu za hranicami v Amerike.

Hospodárska kríza priviedla mnohých obyvateľov do biedy a bezvýchodiskovej situácie. V takejto atmosfére nachádzajú živnú pôdu komunistické ideály. Po príchode z meriky zakladá Ján Ivan základnú organizáciu komunistickej strany v obci. Činnosť komunistickej strany sa výrazne posilnila až po roku 1948 za pomoci vládnej politiky .

V roku 1930 prebehlo sčítanie ľudu. Počet obyvateľov v Zombore bol 287 a z toho 250 evanjelikov a 35 katolíkov. Hospodárska kríza pretrvávala aj v nasledujúcich rokoch, k tomu sa ešte pridala neúroda a prepukli epidémia chorôb. V roku 1936 vypukol týfus.

Medzinárodná situácia sa stále zhoršovala. Fašistické Nemecko a Taliansko nastúpili cestu otvorenej agresie. Začalo sa najčernejšie obdobie v novovekých dejinách, ktoré vyvrcholilo druhou svetovou vojnou. Československá republika bola rozbitá. Južná časť okresu (30 obcí) sa na šesť rokov stáva súčasťou hortyovského Maďarska. Medzi týmito obsami bol aj Zombor napriek tomu, že obyvatelia apelovali u poslanca Pavla Maliarika, aj na okresnom úrade v Modrom Kameni, aby bol Zombor ponechaný v Slovenskej republike, tejto žiadosti však nebolo vahovené. Začiatok nových poriadkov, neznalosť maďarského jazyka, to všetko zhoršovalo život ľudí v obci. Mládež sa musela zúčastňovať v organizácii Levente výcvikov s vojenskými prvkami. Povinná vojenská služba znamenala pre vojakov len útrapy, či už pre neznaloť jazyka alebo násilnosť a nadradenosť dôstojníkov, taktiež sa v značnej miere prejavoval nacionalizmus. Ako je známe, v maďarskej armáde Slovákov dávali do prvých línií najťažších bojov. Druhá svetová vojna si vyžiadala obete aj z obyvateľov Zombora. Hoci sa Zombor neocitol v bojovej línii, útrapy vojny boli ťažké. Obyvatelia s nádejami očakávali oslobodenie a koniec vojny. Obec bola oslobodená 1. januára 1945 2. ukrajinským frontom a okrajovými zoskupeniami rumunskej armády, ktorá sa zúčastnila aj oslobodzovania Lučenca.

Vojnové udalosti poškodili najviac poľnohospodársku výrobu, ktorá bola hlavným odvetvím a zdrojom obživy väčšiny obyvateľstva okresu. Prvoradým opatrením poľnohospodárskej politiky v povojnových rokoch bola rozsiahla pozemková reforma, ktorá sa uskutočnila postupne v priebehu piatich rokov.  Od roku 1945 je v obci zriedený Miestny národný výbor a jeho predsedom sa stal Ľudovít Labát. V roku 1949 bola do obce vybudovaná cesta s kamenným podkladom a v roku 1950 začína do obce jazdiť autobus na pravidelnej linke. Do obce je tiež zavedený telefón a v roku 1056 bola do obce zavedená elektrina. Situácia v obci sa začína meniť, ked sa začala kolektivizácia (združstevňovanie). Najskôr bolo v obci založené dobrovoľné družstvo I. typu, do ktorého vstúpilo asi 6 rodín. V nasledujúcom období sa začína presviedčanie alebo násilné zaberanie pôdy. Nakoniec bolo v roku 1952 založené Jednotné roľnícke družstvo Mier a jeho predsdom bol Pavel Jakab.

V roku 1960 došlo k ďalšej územnej reorganizácii. Dochádzalo k zlučovaniu družstiev a následne sa utvárali strediskové obce. V nich sa zriaďovali spoločné MNV pre príslušné obce.  V Zombore zaniká MNV v roku 1971 - od tohto roku patrí pod správu MNV v Čelovciach.

V roku 1963 bol v Zombore postavený kultúrny dom a vysadený park v obci. Na prízemí kultúrneho domu bol zriadený obchod, na poschodí kinosála s javiskom pre divadelné predstavenia. V roku 1979 bol do obce zavedený vodovod, pri ktorom sa ako zdroj vody využíval prameň z Hornej studne. Po pričlenení k Čelárom budovateľské aktivity v Zombore značne poklesli - takmer nič sa v tomto období nevybudovalo a s problémami sa uskutočňovala údržba už existujúcich budov. Predsedovia MNV boli z Čelár a preto hlavné budovateľské aktivity prebiehali na území obce Čeláre.

Dňa 23. novembra 1990 sa Zombor znovu osamostatnil. Vo voľbách 1990 bola za starostku zvolená Zlata Sláviková. Do miestnej samosprávy boli navrhnutí kandidáti novoutvoreného hnutia VPN a strany SDĽ. Iné strany v tomto období v Zombore nepôsobili. V období 1992 - 1993 bol postavený dom smútku, ktorý vysvätila pani farárka Zuzana Oslíková.

Per niektorých Zomborčanov sa pôda aj napriek zániku družstva stala záchranou. Popri drobnochovateľstve a záhradkárstve si jednotlivci zobrali časť pôdy a obrábajú ju ako súkromne hospodáriaci roľníci.

Obec Zombor má potenciál pre agroturistiku a oddych. Treba dúfať, že aj keď v Zombore končia všetky cesty, život v ňom, už aj vzhľadom na jeho historickú osobitosť, pretrvá ďalšie storočia.