Peter Haschka

Blitzkrieg ( Blesková vojna ) Program znovu vyzbrojenia vďaka nemu Nemecko urýchlilo 2. Svetovú vojnu, je dnes pripisovaná Adolfovi Hitlerovi. Do značnej miery je to pravda. Bol to Hitler, kto podnietil úsilie o vybudovanie vojenskej mocnosti, ktorá roku 1939 zaskočila Európu nepripravenú. Hitler však prišiel k moci až v roku 1933. Touto dobou už nemecká armáda dávno obnovovala svoju silu a porušovala tak tvrdé podmienky, uvalené po 1. Svetovej vojne Versaillskou zmluvou. Versaillská zmluva Nemecku výslovne zakazovala vyvíjať obrnené autá, tanky či iné obrnené vozidlá. Spojencom to umožňovalo pracovať na zdokonalení francúzskych ľahkých tankov, ktoré sa tak osvedčili v posledných mesiacoch 1. Svetovej vojny. Versaillská zmluva z roku 1919, ktorá vinila Nemcov z rozpútania vojny, im zakazovala akékoľvek používanie tankov. Koncom 20. rokov nemecká armáda obišla ustanovenie zmluvy naviazaním spolupráce so Sovietskym zväzom. V 20. rokoch bolo Nemecko a ZSSR v mnoho ohľadoch vydedencami medzinárodnej scény. Sovieti chceli ťažiť z nemeckého vojenského výskumu, Nemci sa hlboko v ruskom vnútrozemí, mimo dohľad Britov a Francúzov, chceli naučiť pracovať so sovietskymi tankami. Tajná Nemecko – Sovietska stanica začala pracovať na vývoji prvých bojových tankov. Neskôr, behom 2. Svetovej vojny doplní tieto tanky nemecké obrnené divízie. Iróniou osudu potom budú použité práve proti Sovietskemu zväzu. Výsledkom tajnej spolupráce boli dva tanky. Malý, ľahký, slabo pancierovaný PANZER I bol tankom určeným pre velenie a výcvik. Bol vyzbrojený dvoma guľometmi a posádku tvorili len dvaja ľudia. Po niekoľko lepším dojmom pôsobil prototyp neskoršieho PANZER II. Bol to ľahký prieskumný tank, síce len nepatrne výkonnejší než PANZER I, aspoň však vybavený 20 mm guľometom. PANZER I, prvý nemecký tank, vznikol počiatkom tridsiatich rokov. Od počiatku bol konštruovaný ako tank cvičný a nikdy sa u neho nepočítalo s bojovým nasadením, čo je zrejmé z toho, že mal iba 2 guľomety a ľahké pancierovanie. V podstate to vôbec nebol účinný bojový tank. PANZER II bol akýsi prechodný typ. Bol o niečo bojaschopnejší a lepšie opancierovaný než PANZER I, ktorý sa palebnou silou ani pancierovaním nemohol rovnať väčšine spojeneckých tankov. Keď v roku 1933 získal Hitler neobmedzenú moc, boli obidva tanky zaradené do vznikajúcich obrnených divízií. Vďaka Hitlerovi tak mala ďalšia vojna prísť omnoho skôr, než si generáli vôbec dokázali predstaviť. Adolf Hitler bol totiž veľmi u mienený a odmietal načúvať námietkam najvyššieho velenia, ktoré vedelo, že moderná vojna si vyžaduje novú generáciu stredne ťažkých a ťažkých tankov, ktoré boli teraz vo vývoji. Do roku 1940 by ich nebolo k dispozícií dostatočné množstvo a dlhšia vojna bola bez nich nemysliteľná. Hitler však vôbec nemal v úmysle viesť dlhú vojnu. Nechcel nedopustiť, aby bolo Nemecko znovu zrazené na kolená zdĺhavou vyčerpávajúcou vojnou. Bolo nemysliteľné, aby sa hrôzy zákopov znova opakovali. Ďalšie vojenské ťaženia preto mali byť rýchle a rozhodné. Aspoň v tomto bode mal podporu časti najvyššieho velenia, ktorá tiež videla riešenie v mechanizácií. V 20. a začiatkom 30. rokoch Reichswehr tajne spolupracoval s Rusmi. A práve v Rusku, nikdy v Anglicku či Británii, mohli Nemci napríklad po prvýkrát vidieť organizáciu mechanizovanej brigády, neskôr i mechanizovanú divíziu a nakoniec zbor. Na viac tu mohli Nemci cvičiť so svojimi tankami, čo bolo inde vďaka Versaillskej zmluve nemožné. Súbežne s vývojom nových tankov vznikla i nová taktická doktrína, ktorá menila spôsob vedenia vojny. Blitzkrieg ( Blesková vojna ). V 20. a 30. rokoch Nemci vyvinuli nový prístup k bojovým taktikám. V 1. Svetovej vojne bývala línia útoku behom veľkých ofenzív až 100 km široká. Dokonca i pri úspešnej ofenzíve Kaiserschlacht, odštartované Nemcami v poslednom roku vojny, operovali jednotky v útočnom sektore širšom než 30 km. Pri použití taktiky Blitzkriegu mali nové obrnené jednotky preniknúť úzkym úsekom fronty v jedinom sústredenom výpadku. Po prerazení nepriateľských línií mali tanky PANZER za úlohu pokračovať stále ďalej a šíriť v tyle nepriateľa paniku a zmätok. Podporu im pri tom mali poskytovať strmhlavo bombardéry. K zefektívneniu tejto novej taktiky boli staré pechotné divízie rozšírené o nové formácie s názvom PANZER DIVISION – PANCIEROVÉ DIVÍZIE. Tie mali svoje tanky, motorizovanú pechotu i delostrelectvo a plnú logistickú podporu. Boli navrhnuté ako vysoko mobilná, sebestačná miniatúrna armáda. Obrnené divízie boli tak efektívne vďaka kombinácií použitých zbraňových prvkov. Okrem tankov to boli tiež pechotné brigády, protiletecké zbrane, delostrelectvo, vlastné zásobovacie čaty, a celá táto jednotka bola prepojená pomocou modernej rádiovej komunikácie. To z nej činilo veľmi flexibilnú a vďaka tomu, že bola motorizovaná, veľmi rýchlu formáciu. Blitzkrieg bol výsledkom prehodnocovania vojnových taktík, ku ktorému dochádzalo nielen v Nemecku, ale i v Rusku a Británii. Dvaja výnimočný britskí vojnoví teoretici, generálmajor J. C. Fuller a kapitán B. Liddel Hart, pochopili, že zavedenie tankov otvára doposiaľ nevídané možnosti. Ako Liddel Hart, tak i Fuller popisujú vo svojich zápiskoch bitku, ktorú si predstavovali ako hru záblesku. Pre záblesk má nemčina výraz „Blitz“. Termín „Panzer“ vo spojeniach obrnené vojsko či divízia po prvýkrát použil rakúsky generál Eimannsberger. V roku 1936 používa Hitler v niektorých svojich poznámkach v súvislosti s vojnou slovo „Blitz“. Termín „Blitzkrieg“ teda prenikol do vojenskej reči i obecného užívania niekde po polovine tridsiatich rokov. Titul otca Blitzkriegu si nárokuje mnoho ľudí. Je pravda, že Liddel Hartove a Fullerove pokusy boli dôležité, ale v rovnakej dobe už Nemci pracovali na využití motorizácie a tankov v prielomových bitkách. Mnoho týchto myšlienok pochádzalo od generála Heinza Guderiana. Mimoriadne inteligentný a prezieravý Guderian sa venoval predovšetkým otázke optimálneho využitia tankov v modernej bitke. Testovanie taktických plánov vo vojenských simuláciách a manévroch. Hitlera skoro presvedčilo o tom, že našiel spôsob realizácie svojich dobyvačných snov. Guderian bol skvelý propagátor tankov. Napísal slávnu knihu „Achtung – Panzer !“, ktorá sa stala v podstate povinným čítaním všetkých tankistov. Guderian teda hral dôležitú rolu nielen pri propagácií využitia tankov a obrnených vozidiel vôbec, ale i pri vzniku prvých konceptov Blitzkriegu. Behom 1. Svetovej vojny Guderian vo veľkej miere využíval vysielačky a nabral neoceniteľnej skúsenosti s rozmiestňovaním jednotiek pechoty, delostrelectva i letectva. S príchodom tankov získal i jasnú predstavu síl, ktoré chcel vytvoriť. Jeho tanky sa mali sústrediť len v pancierových divíziách a divíziách pancierových granátnikov, a nie sa rozptýliť po celej armáde. Mali byť údernou silou jedinej obrovskej vojenskej formácie, ktorá zahrňovala tiež letectvo, delostrelectvo, a mechanizovanú pechotu. A hlavne, velitelia týchto útvarov mali pôsobiť čo najbližšie fronte, aby tak mohli okamžite reagovať na meniacu sa situáciu a vydávať vysielačkami rozkazy priamo svojim jednotkám. Guderian sa nezaslúžil len o najúčinnejšie využitie dostupných technológií. Plne chápal tiež význam náležitého výcviku pre podporu iniciatívy a elánu i v tých najnižších úrovniach vojska. Celá nemecká armáda mala veľmi vysoké štandardy. Od posádok tankov sa na viac očakávalo samostatné rozhodovanie v akcií, nie len prosté čakanie na rozkazy. Pomocou novej taktiky a zbraní mal Hitler na radu rokov uvrhnúť Európu do barbarstva a vravy doposiaľ nevídaných rozmerov. Počiatkom roku 1939 nebolo nemecké prezbrojenie zďaleka ukončené. Hitler ale vedel, že ak bude ďalej oddialovať svoje plány, nepriatelia Nemecka by sa pre neho mohli stať príliš silní. K úspechu potreboval jednoduché, rýchle a rozhodné víťazstvá. Nových tankov PANZER III a IV bolo zatiaľ len veľmi málo, do služby preto museli i stroje PANZER I a II. Ale ani tak ich počty nestačili. V tejto kritickej chvíli sa však na Hitlera usmialo šťastie. Keď Nemci zabrali Čechy a Moravu, dostalo sa im do rúk veľké množstvo tankov vyrobených v podnikoch ŠKODA a ČKD. V máji 1938 boli československé ozbrojené sily vcelku zmobilizované a zdalo sa, že hrozby zo strany Británie a Francúzska odradili Hitlera od príkazu k zahájeniu operácie. V septembri 1938 si však Francúzi i Briti uvedomili, že skutočne stoja na pokraji vojny, a kvôli svojej nepripravenosti už nemôžu zastrašovať hrozbami tak ako v máji 1938. To viedlo k takzvanej Mníchovskej dohode, ktorej katastrofálne dôsledky urýchlili i prepuknutie 2. Svetovej vojny v septembri 1939. Český ľahký tank LT 35 bol premenovaný na PANZER 35 (t) a spolu s tankami PANZER I a II slúžil u ľahkých rôt, kde svojich nemeckých predchodcov v mnohom prevyšoval. Ešte užitočnejší sa ukázal byť stredne ťažký tank LT 38, ktorý si Nemci premenovali na PANZER 38 (t). Najdôležitejšie však bolo, že takmer 220 tankov 35 (t) a 60 tankov 38 (t) mohli Nemci okamžite zaradiť do svojich obrnených síl. To umožnilo Hitlerovi zaútočiť na Poľsko s omnoho väčšou sebadôverou. České tanky, teda PANZER 35 (t) a 38 (t), zohrali dôležitú úlohu v nemeckom vojnovom úsiliu roku 1940. Viac než tretina tankov, ktoré Nemci použili pri ťažení do Francúzska, boli vlastne české tanky zabavené po obsadení Československa. PANZER 35 (t) bol staršej konštrukcie, ale stále ešte bojaschopný. Na druhej strane PANZER 38 (t) bol nesmierne účinný ľahký tank a poskytoval pancierovým divíziám omnoho väčšiu bojovú silu než tanky PANZER I a či PANZER II. Nemcom sa konštrukcia PANZERU 38 (t) natoľko pozdávala, že napriek tomu bol ako bojový tank po roku 1941 nahradený bol vyrábaný až do roku 1945 a poslúžil ako základ pre radu ďalších nemeckých bojových vozidiel. Aj keď bolo poľské ťaženie prevažne konvenčné, obkľúčovacou vojnou, nemecký bojový plán už obsahoval niektoré prvky Blitzkriegu. V prípade Poľska mu Hitler ani oficiálne nevyhlásil vojnu. Vďaka takémuto pohŕdaniu pravidlami zastihol svoje obete nepripravené zakaždým, keď tento trik použil. Poskytovalo mu to nezbytnú výhodu prekvapení a udržovalo iniciatívu, ktorá bola tak dôležitá pre úspech Blitzkriegu. Klasickou formou Blitzkriegu si v septembri 1939 v Poľsku odskúšalo 26 nemeckých pechotných divízií, 6 pancierových divízií, 4 ľahké a 4 motorizované divízie. Najdôležitejším prvkom však bola Luftwaffe. V počiatočnej fáze útoku rozdrvila poľskú obranu a zničila poľské letectvo na zemi. Hlavne sa jej však podarilo zmariť poľskú mobilizáciu. Spolupráca pozemných a vzdušných síl, hlavný prvok Blitzkriegu, bola v Poľsku dovedená k dokonalosti. Aj keď bola akcia skvele naplánovaná i prevedená, celková nemecká stratégia stále vychádzala z klasickej tradície obkľúčenia a obchvatu za použitia konvenčných síl. Ale s mohutným zapojením prvkov Blitzkriegu bola už 16. deň ťaženia poľská situácia beznádejná. Dve tisíc kilometrov dlhú frontu bránili Poliaci veľmi hrdinne. Za elitu zastaranej poľskej armády však bola ešte i v roku 1939 stále považovaná kavaléria. Ich jazdci sa ako duchovia z dávnych dôb neohrozene hnali bojiskom, aby sa pomocou svojich kópií a šablí vysporiadali s nemeckými tankami. Nemci jasali s pocitom obnovenej národnej hrdosti. Vlasť zahrnula svojho mužného vodcu slávou a vavrínmi. Tretia ríša cítila, že vstupuje do úžasného nového sveta, ktorý si sama tvorí. Keď krátko po invázií Hitler navštívil tankové zbory, najviac ho potešili úspechy pancierových divízií. Guderian za ne zaplatil len stratou 150 mužov a 7OO ranenými. Prvky Blitzkriegu do seba hladko zapadali. Úspech v Poľsku podnietil Hitlerovu pýchu, agresiu a márnivosť. Na jar 1940 mu tiež poskytol sebadôveru k dobytiu Dánska a Nórska. V máji toho roku bol pripravený k svojej doposiaľ najriskantnejšej akcií – inváziu do Francúzska. Operácia Fall Gelb ( Žltý Plán ) bola niekoľkokrát odložená. Odklad však bol využitý k analýze poľského ťaženia. Zvlášť starostlivému rozboru boli podrobené obrnené divízie a ostatné prvky Blitzkriegu. Po ďalšom vylepšení dychtil i Heinz Guderian, jeden z najschopnejších generálov. Behom krátkeho poľského ťaženia Nemci prišli o neprimerané množstvo tankov PANZER I a II, plných 172 z celkového počtu 217 zničených vozidiel. Bol to síce dôvod ku znepokojeniu, ale príliv náhrad sa zrýchľoval. Vďaka plne vyťaženým nemeckým a českým továrňam teraz Guderian disponoval omnoho väčšou a modernejšou tankovou armádou. Nových tankov PANZER III a IV bol na viac i dostatočný počet, a tak mohol experiment s taktikou Blitzkriegu začať naplno. Jeho výsledkom mal byť pád Francúzska. Operácia Fall Gelb bola spustená 10. mája 1940 skoro ráno. Nemecké vojská vtrhli do Holandska a výraz „Blitzkrieg“ sa natrvalo zapísal do dejín. I napriek nárastu počtov nemeckých tankov mali Francúzi stále obrovskú prevahu vo vojenskom materiále. Ich vzdušné sily boli väčšie než nemecké a keby boli lepšie využité, mohli ľahko narušiť nemeckú inváziu prerušením dodávok pohonných hmôt. Tanky a ostatné vozidlá pancierových divízií potrebovali množstvo paliva. Generáli vedeli, že keby ich niekto držal pár dní v šachu, došlo by im skoro palivo i munícia. Nielen palivo, ale i oleje a najrôznejšie maziva, ktoré vozidlá potrebovali, boli behom 2. svetovej vojny pre pancierové a mechanizované divízie na prostou nezbytnosťou. Bez nich by sa skrátka nikam nedostali. Pri bojoch vo Francúzsku v roku 1940 napríklad francúzsky tank CHAR B, ktorý používal letecký benzín, musel neustále doplňovať palivo, ešte než vôbec dorazil na bojisko. Naproti tomu Nemci používali klasický benzín a mohli dotankovať u ktorejkoľvek francúzske čerpacej stanice. Občas tak divízie mohli byť udržované v pohybe vďaka improvizácií, pri africkom či ruskom ťažení však palivo dochádzalo veľmi rýchlo a bolo treba dobre naplánovať zásobovanie, aby pancierové divízie mohli pokračovať v postupe. Keď opomenieme starosti so zásobovaním, bola stratégia, zvolená nakoniec pre útok, neuveriteľne smelá. Nečakaná ofenzíva v Holandsku a Belgicku mala stiahnuť Britov na sever, preč od Francúzskych spojencov, ktorí držali svoje obranné pozície na slávnej Magitonovej línií. Potom mali sústredené nemecké obrnené jednotky preraziť cez slabo chránenú oblasť Arden do Francúzska a v podstate bez odporu rozdeliť spojenecké armády napoly. Spočiatku fungovala táto vojenská lesť bez chýb a Hitler takmer plakal radosťou. Desiaty deň ťaženia sa Guderian dostal do Amiens. Spojnica medzi spojeneckými vojskami na severe a juhu bola prerušená, čo ešte zhoršilo zmätok v systéme velenia. O štyri dni neskôr, 24. mája, vydal Hitler asi najrozporuplnejší rozkaz celej vojny. Na dva dni zastavil nemecké tanky pred mestom Dunkerque, v ktorom boli obkľúčení Briti. Tento odklad zabránil masakru a umožnil britským silám evakuáciu. Hitler sa tak rozhodol potom, čo 21. mája vydesil úspešný britský protiútok v Arrase Rommelovu 7. pancierovú divíziu. Nechcel tiež vystavovať svoje pancierové divízie riziku ťažkých pouličných bojov, ktoré sa už rozvíjali v okolí Calais. Úloha zničiť britský expedičný zbor tak pripadol letectvu. Hitler na viac neveril, že by britské jednotky mohli byť zachránené po mori. Nebol námorník a tak ani nemal poňatia, čo kráľovské námorníctvo dokáže. Hitler bol pedant, a preto vyžadoval denné hlásenie z fronty. Z tých najskôr získal chybný dojem, že straty nemeckých tankov boli vyššie než v skutočnosti. Zrejme omylom zamenil počty poškodených a zničených tankov. Preto sa rozhodol, že nechá Luftwaffe, aby s Britmi skoncovala, a svoje drahocenné tanky si ponechá k rozhodujúcemu útoku na Francúzsko. 22. júna, len po šiestich týždňoch vojny, Francúzsko súhlasilo s podpisom ponižujúceho prímeria. Bolo to veľmi úspešné bleskové ťaženie. Nemci sa prebili na juhu, u Dunkerque prinútili britský expedičný zbor k ústupu, obkľúčili francúzske vojska. Všetko bolo starostlivo naplánované a skvelo prevedené, logistické zaistenie však tuto nebolo nijako zložité. Tam, kde Nemci narazili na logistický problém, ako treba v Rusku, Blitzkrieg nefungoval. Musel to skrátka byť krátky, prudký a rýchly prienik. Hitler jasal nad ohromujúcou účinnosťou metód Blitzkriegu. Nemecko sa radovalo s ním. Národná hrdosť bola obnovená, nové usporiadanie Európy zaisťovalo Nemecku prosperitu a potupa z Versailles bola zabudnutá. Uctievaný vodca toho dosiahol za cenu omnoho nižšiu, než vôbec kto čakal.

Článok pripravil: Peter Haschka Prevzaté: Stephen Walsh (War Studies, Sandhurst Military College)

                Dr. Niall Barr (War Studies, Sandhurst Military College)
                Prof. John Erickson (Defence Studies, University of Edinburgh)