Regionálne dane vo Francúzsku

Tento článok popisuje súčasný systém regionálnych daní vo Francúzsku.

Administratívne členenie upraviť

Z pohľadu štátoprávneho usporiadania je Francúzsko unitárny štát. Z pohľadu decentralizácie moci má štyri úrovne vlády: na centrálnej úrovni, na úrovni regiónov, departmentov a obcí (Communes of France). V rámci administratívneho usporiadania sa Francúzsko delí na 26 regiónov, ktoré sú riadené regionálnymi radami (Conseil Régional) a sú ďalej členené na 100 departmentov, ktoré sú riadené generálnymi radami (Conseil Général). Departmenty sa ďalej členia na okresy a kantóny. Na najnižšej úrovni je tvorené zhruba 37 000 obcami. Obce sú riadené starostom a miestnou radou (Conseil Municipal).

V rámci administratívneho členenia majú špeciálne postavenie štyri územia, nachádzajúce sa mimo pevninského územia Francúzska v zámorí. Tieto územia sú zároveň regiónmi aj departmentmi.

História regionálnych daní upraviť

Vo Francúzsku majú regionálne dane dlhú históriu. Vznikli transformáciou celoštátnych priamych daní zavedených v rokoch 17901791, v dôsledku daňovej reformy z rokov 19141917. V súčasnej dobe sú využívané prevažne štyri hlavné regionálne dane. Sú to daň z nehnuteľností zo zastavaných pozemkov (taxe fonciére sur les propriétés baties), daň z nehnuteľností z nezastavaných pozemkov (taxe fonciére sur les propriétés non baties), daň z bývania (taxe d´habitation) a ekonomická teritoriálna daň (contribution économique territoriale). Tieto dane sú vyberané štátom v mene samospráv, do ktorých rozpočtov potom výnosy z týchto daní putujú. Samosprávne orgány (rady) majú právomoc každoročne určovať sadzby týchto daní. Tieto sadzby by však nemali prekročiť určité limity, ktoré sú dané centrálnou vládou. Daňové základne sú taktiež zväčša určované centrálne. Hlavným rysom týchto daní je, že sú vo väčšine prípadov vymeriavané na základe tzv. pomyselnej hodnoty prenájmu (valeur locative cadastrale). Túto hodnotu určujú príslušné inštitúcie a jej najväčším problémom je, že neodráža skutočnú hodnotu prenájmu na základe aktuálnych tržných podmienok.

Daň z nehnuteľností zo zastavaných pozemkov (taxe fonciére sur les propriétés baties) upraviť

Táto daň je vyberaná každoročne a vzťahuje sa na všetky zastavané pozemky na území Francúzska. Pod týmto pojmom sú myslené všetky konštrukcie trvalo pripevnené k zemi, slúžiace tak k obytným ako aj k podnikateľským účelom. Výška dane sa vypočíta tak, že základ dane, ktorý predstavuje 50 % hodnota z tzv. pomyselnej hodnoty prenájmu, je vynásobený konkrétnou miestnou sadzbou. Táto daň má viacero výnimiek a oslobodení. Od tejto dane sú napr. natrvalo oslobodené verejné nehnuteľnosti (školy, úrady a pod.) poprípade dočasne môžu byť oslobodené nové podniky v rámci uplatňovania miestnych územne plánovacích alebo regionálnych politík. Taktiež môžu byť za určitých podmienok poskytnuté výnimky alebo úľavy starším alebo zdravotne postihnutým ľuďom.

Daň z nehnuteľností z nezastavaných pozemkov (taxe fonciére sur les propriétés non baties) upraviť

Táto daň je taktiež vyberaná každoročne a zdaňuje vlastníkov akýchkoľvek nezastavaných pozemkov na území Francúzska. Vypočíta sa ako 80 % hodnota z tzv. pomyselnej hodnoty prenájmu vynásobená konkrétnou miestnou sadzbou. Aj pri tejto dani existujú rôzne výnimky a úľavy.

Daň z bývania (taxe d´habitation) upraviť

Táto daň je uvalená na dostatočne zariadené obytné priestory a ich príslušenstvá (záhrady, garáže a pod.). Jej rozdiel od prvej spomenutej dane spočíva v tom, že je uvalená na toho, kto dňa 1. januára danú nehnuteľnosť využíva bez ohľadu na vzťah tejto osoby k danej nehnuteľnosti. Daňová základňa je takisto vypočítaná na základe tzv. pomyselnej hodnoty prenájmu vychádzajúcej z pomyselnej hodnoty prenájmu určenej pri dani z nehnuteľností zo zastavaných pozemkov, avšak navyše je ešte upravená príslušnou inštitúciou. Výška dane sa ako aj pri predošlých daniach vypočíta vynásobením daňovej základne miestnou sadzbou. Taktiež aj pri tejto dani existujú rôzne výnimky.

Ekonomická teritoriálna daň (contributión économique territoriale) upraviť

Túto daň platia všetci tí, ktorý vykonávajú nejakú podnikateľskú aktivitu na území Francúzska. Či už ide o firmy alebo jednotlivcov, ktorí sú v inom ako zamestnaneckom pomere. Táto daň sa skladá z dvoch častí: z príspevku z dane z nehnuteľností firiem a z príspevku z DPH. Daňová základňa príspevku z dane z nehnuteľností firiem sa jedinečne v tomto prípade neurčuje na základe tzv. pomyselnej hodnoty prenájmu, ale vychádza zo skutočnej nájomnej hodnoty (znížená o 30 % pre priemyselné podniky). Výsledná výška dane vychádza z vynásobenia tejto daňovej základne s konkrétnou miestnou sadzbou. Príspevok z DPH sú povinní platiť iba podnikatelia alebo firmy, ktorých obrat prekročil hodnotu 500 000 EUR bez DPH za dané obdobie. Aj pri tejto dani je možné uplatniť viacero výnimiek alebo zvýhodnení.

Zmeny v posledných rokoch upraviť

Súčasná podoba regionálnych daní a tiež systém financovania územných samospráv boli do veľkej miery ovplyvnené daňovou reformou, ktorá prebehla v roku 2010. V tejto reforme bola napr. nahradená tradičná miestna daň z podnikania (taxe professionnelle) súčasnou ekonomickou teritoriálnou daňou. Zároveň sa touto reformou hlboko zmenili forma a prostriedky financovania územných samospráv. Pred reformou boli z prerozdelených výnosov z týchto štyroch hlavných regionálnych daní financované rozpočty tak regiónov, departmentov ako aj obcí. V súčasnej dobe výnosy z týchto daní putujú už len do rozpočtov obcí, až na výnimku dane z nehnuteľností zo zastavaných pozemkov, o ktorej výnosy sa delia rozpočty obcí s rozpočtami departmentov. Výpadok príjmov z týchto daní v rozpočtoch regiónov a departmentov musel byť vynahradený väčším využívaním zdieľaných daní. Podľa kritikov výsledky tejto reformy negatívne ovplyvnili stupeň autonómie územných samospráv.

Zdroje upraviť