Rudolf Briška
Rudolf Briška (* 1908, Otrhánky – † 10. jún 1971, Bratislava) bol slovenský ekonóm, vysokoškolský profesor, predstaviteľ slovenskej politickej ekonómie trhového hospodárstva.
| Rudolf Briška | |
| slovenský ekonóm a vysokoškolský profesor | |
| Narodenie | 1908 |
|---|---|
| Úmrtie | 10. jún 1971 |
Detstvo a mladosť upraviť
Rudolf Briška sa narodil 18. apríla 1908 v obci Otrhánky v okrese Bánovce nad Bebravou do roľníckej rodiny. V rokoch 1914-1919 navštevoval ľudovú školu v Otrhánkach, potom v rokoch 1920-1925 navštevoval gymnázium v Nitre a v rokoch 1925-1928 na gymnáziu v Prievidzi kde v roku 1928 zmaturoval. Po maturite študoval na právnickej fakulte Univerzity Komenského kde v roku 1932 promoval za doktora práv. Už počas štúdia ho zaujala ekonómia. Bolo to aj vplyvom celosvetovej hospodárskej krízy ktorá zasiahla aj jeho príbuzných V roku 1931 napísal svoju prvú ekonomickú prácu s názvom Slovenské vysťahovalectvo. Tú v roku 1932 vydal časopis Hospodárske rozhľady. Išlo o analýzu príčin a možností riešenia emigrácie Slovákov[1]:14.
Kariéra upraviť
V rokoch 1933 až 1935 bol Rudolf Briška Auskultantom (obdoba justičného čakateľa) na krajskom súde v Bratislave. Po tom, čo získal štipendium Rašínovho fondu strávil 6 mesiacov na študíjnom pobyte vo Veľkej Británií. Venoval sa najmä štúdiu účinnej politiky proti nezamestnanosti- najmä politík reagrarizácie a reindustrializácie[1]:14.
V roku 1935 opustil pozíciu auskultanta na súde a prijal ponuku stať sa tajomníkom Zväzu slovenských bánk. Na tejto pozícií zostal až do roku 1945. Počas pôsobenia na tejto pozícií vydal aj viacero diel o bankovníctve a peňažníctve. V roku 1938 vydal dielo Peňažné aktuality v ktorom agitoval za reorganizáciu slovenských bánk a zníženie počtu obchodných bánk a ich filiálok.[1]:32 Neskôr odmietal okamžité zriadenie samostatného emisného ústavu. V roku 1936 dokončil svoju knihu s názvom Problém reagrarizácie. Reagrarizáciou myslel zabezpečovanie poľnohospodárskych usadlostí pre nezamestnaných.Rudolf Briška k týmto politikám zaujal záporný postoj. Ten zdôvodňoval tým, že ničia výhody založené na deľbe práce. Argumentoval aj teóriou komparatívnych výhod. V rovnakom roku uverejnil aj ďalšie 2 články v Hospodárskych rozhľadoch- Malý obchod a Hospodársky podklad devalvácie. V roku 1937 získal druhú cenu na súťaži o Cenu slovenského priemyslu ktorej sa zúčastnil prácou Plánovité hospodárstvo. V rovnakom roku napísal aj článok na tému skrátenia pracovného času pre časopis Hospodárstvo a právo. V roku 1938 uverejnil prácu Populačné optium ktorá sa zaoberala demografiou[1]:53.
V roku 1939 vydal ďalšiu knihu- Remeslo a veľkovýroba (ako pomôcť remeslu). V nej vyjadril názor že remeslo nikdy nevyhynie, za jeho najväčšiu výhodu považovval jeho decentralizačné možnosti vďaka ktorým môže pružnejšie než veľké firmy reagovať na individuálny dopyt[1]:65.
Rudolf Briška bol aj vysokoškolským pedagógom. Pôsobil na Slovenskej vysokej škole technickej a Vysokej škole obchodnej. V roku 1939 sa stal mimoriadnym profesorom na Slovenskej vysokej škole technickej kde prednášal verejné právo, národné hospodárstvo a ochranu robotníctva. Viedol Ústav národného hospodárstva.[1]:82 Za riadneho profesora bol vymenovaný v roku 1944. Od roku 1940 prednášal aj na Vysokej škole obchodnej. Prednášal predmety Národohospodárska teória, Vojnová ekonomika, Národohospodárska politika, Dejiny náuk národohospodárskych, Matematickú štatistiku a Seminár národohospodársky. Jeho prednášky sa tešili veľkej obľube, často sa počas nich obracal na študentov a nepoužíval pri nich zvyčajne písomné podklady[1]:86. Popri pedagogickej činnosti a práci pre zväz slovenských bánk vydal množstvo článkov pre širokú verejnosť. Napísal sám či s inými autormi aj niekoľko učebníc. V roku 1941 vyšla jeho učebnica Národné hospodárstvo, o rok neskôr učebnica pre stredné školy s rovnakým názvom a v roku ďalšia rovnomenná učebnica pre vysoké školy[1]:93. Veľkú pozornosť venoval vojnovému hospodárstvu.
Po 2. svetovej vojne Rudolf Briška naďalej pôsobil ako pedagóg. Pokračoval v písaní článkov na rôzne témy, na tému plánovanej ekonomiky napísal článok Plánovanie a sloboda, v článku Na čom závisí výška mzdy zas analyzoval sedemnásť faktorov ovplyvňujúcich výšku mzdy. Po vojne vydal druhú doplnenú verziu svojej vysokoškolskej učebnice. V roku 1947 obdržal štipendium Rockefellerovej nadácie na ročný pobyt v USA. Počas pobytu v USA sa zoznámil s najnovšími poznatkami na poli ekonómie a navštívil aj komplex atómového výskumu Los Alamos. Dostal ponuku stať sa profesorom na Columbijskej univerzite, tú však odmietol a vrátil do Československa. Po návrate napísal svoje nové poznatky publikoval[1]:167.
Po komunistickom prevrate však čelil ťažkostiam. Najprv bol zbavený profesúry, v roku 1950 dostal uvoľňovací dekrét. Do rok 1952 pracoval ako plánovač v Kovoslužbe, tým sa však prenasledovanie neskončilo. V roku 1952 bol v rámci akcie B vysídlený aj s manželkou do dediny Nižné Šebestová kúsok od Prešova[1]:169. Od roku 1953 do roku 1958 pracoval v Stavoprojekte na základe záruky riaditeľa že nič nevykoná, po prekádrovaní musel so Stavoprojektu odísť. Po osobnom zákroku Vasiľa Biľaka ho prijali do prešovských pozemných stavieb ako technického úradníka. Počas núteného pobytu v Nižnej Šebestovej vyštudoval deskriptívnu geometriu a matematiku na Univerzite Komenského (diaľkovo) a na Vyššej priemyselnej škole stavebnej v Prešove. V roku 1962 napísal Vasiľovi Biľakovi, povereníkovi školstva list v ktorom ho požiadal o lepšiu možnosť využitia odbornej kvalifikácie. Vedúci odboru vysokých škôl ho v roku 1962 navštívil. V roku 1964 bol prijatý do Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva. Tam pôsobil ako samostatný vedecký pracovník. Venoval sa problematike matematických metód a automatizácie[1]:173. Napísal niekoľko príspevkov pre časopis Ekonomika stavebníctva. V roku 1965 sa zúčastnil kongresu TISM vo Varšave[1]:176. Pokračoval v publikovaní článkov a až do svojej smrti ostal na Ústave ekonomiky a organizácie stavebníctva.
Smrť upraviť
10. júna 1971 Rudolf Briška zomrel po tragickej nehode. V ten deň ráno sa ponáhľal do práce a pri prechode cez koľajnice pred budovou Pozemných stavieb (dnes pred kostolom Saleziánov) si nevšimol blížiacu sa električku ani jej zvonenie. Po zrážke ho vzali do nemocnice, tam mu ale už nedokázali pomôcť. Na pohrebe sa zúčastnilo množstvo ľudí, mimo iných jeho spolupracovníci, bývalí žiaci ako aj niektorí pracovníci ministerstva stavebníctva[1]:188. Dňa 28. októbra 1991 mu bol prepožičaný Rád T.G Masaryka IV. triedy in memoriam. V roku 2012 o ňom Ivan Figura napísal knihu Slovenský národohospodár Rudolf Briška- osobnosť a dielo.
Súkromný život upraviť
Išlo o vzdelaného a pracovitého človeka, ovládal niekoľko jazykov, vyštudoval niekoľko odborov na viacerých vysokých školách a vydal množstvo publikácií. Mal dobrý zmysel pre humor a ľudský a priateľský prístup k spolupracovníkom a študentom. Zároveň však bol trochu nepraktickým človekom. Jeho manželkou bola Marta Brišková.
Referencie upraviť
Externé odkazy upraviť
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.