SNCASO SO-4050 Vautour
SNCASO SO-4050 Vautour bolo francúzske dvojmotorové stíhacie lietadlo, ktoré vyvinula spoločnosť SNCASO. Boli vyrobené tri verzie tohto stroja, ktoré slúžili ako bojové lietadlo, bombardér a nočná stíhačka. Išlo o prvé francúzske lietadlo, ktoré bolo schopné niesť jadrové bomby.
| SO-4050 Vautour | |
.jpg) Vautour IIB | |
| Typ | bombardér |
|---|---|
| Výrobca | SNCASO |
| Prvý let | 16. október 1952 |
| Zavedený | 1958[1] |
| Vyradený | 1972 (Izrael) 1979 (Francúzsko)[2] |
| Charakter | vyradený |
| Hlavný používateľ | Francúzske vzdušné sily Izraelské vzdušné sily |
| Vyrobených | 149 (vrátane prototypov a predsériových strojov) |
Vo francúzskych vzdušných silách slúžil Vautour až do roku 1979, kedy bol nahradený stíhačkou Mirage F1. Okrem francúzskeho letectva lietali tieto stroje aj pod vlajkou izraelských vzdušných síl.
História a konštrukcia upraviť
Keď v roku 1952 vydalo francúzske letectvo požiadavku na nové ťažké stíhacie lietadlo, prišla spoločnosť SNCASO s návrhom SO-4050. Bol to derivát experimentálneho lietadla SO-4000, ktoré bolo poháňané dvomi prúdovými motormi Rolls-Royce Nene 102. Pohonné jednotky boli umiestnené v gondolách pod krídlami, ktoré mali šípovitosť 35°.
Prvý prototyp S.O. 4050-01 prevzal konštrukciu od svojho predchodcu, avšak pôvodné motory boli nahradené francúzskymi Atar 101C. Každý z motorov s axiálnym kompresorom mal výkon 27,4 kN. Tento stroj prvýkrát vzlietol 16. októbra 1952, pilotovaný Jacques Guignardom. Prototyp slúžil ako základ pre dvojmiestnu verziu nočnej stíhačky Vautour IIN, z ktorej bolo nakoniec vyrobených 70 kusov. Lietadlá Vautour IIN boli vybavené radarom DRAC-25AI alebo DRAC-32AI a išlo o jedinú verziu, ktorá bola schopná pracovať v noci a použiť rakety.
Dňa 16. decembra 1953 vzlietol prototyp S.O. 4050-02, poháňaný motormi Atar 101D s výkonom 29,42 kN. Z tohto prototypu vzniká jednomiestny bojový variant Vautour IIA, určený na útoky proti pozemným cieľom. V tejto verzii bolo vyrobených 30 kusov, ktoré boli nakoniec poháňané motormi Atar 101E-3 s ťahom 36 kN.
Tretí prototyp S.O. 4050-03 sa vzniesol prvýkrát k oblohe dňa 5. decembra 1954. Vznikol z neho variant Vautour IIB, čo bol dvojmiestny bombardér, poháňaný dvojicou motorov Armstrong Siddeley Sapphire. Celkovo bolo v tejto verzii vyrobených 40 kusov, ktoré boli schopné niesť aj jadrové bomby AN-11 alebo AN-22. Neskôr bolo niekoľko týchto strojov prerobených na lietadlá pre elektornický boj a prieskumné lietadlá.
Sériová výroba stíhačiek Vautour sa rozbehla v roku 1956 a do francúzskeho letectva boli zaradené v roku 1958. V roku 1957 začalo Francúzsko dodávať Vautour IIA aj izraelskému letectvu, ktoré potrebovalo nahradiť zastarané lietadlá de Havilland Mosquito a Gloster Meteor. Nový stroj umožňoval zaútočiť na nepriateľské pozemné ciele aj na dlhé vzdialenosti. V službách izraelského letectva sa lietadlo dočkalo svojho ostrého bojového nasadenia. Vyradené bolo pomerne skoro, v roku 1971, keďže v dôsledku francúzskeho embarga chýbali Izraelu náhradné diely. Kvôli neschopnosti ďalších opráv a údržby boli lietadlá Vautour nahradené americkými strojmi F-4E.[3]
Operačné nasadenie upraviť
Arabsko-izraelské vojny upraviť
Dňa 5. júna 1967 sa 25 lietadiel Vautour podieľalo na preventívnom útoku na arabské letiská, nazvanom Operácia "Moked". Tieto stroje mali v tej dobe najväčší dolet zo všetkých lietadiel izraelských vzdušných síl. Preto uskutočnili nálety na najvzdialenejšie letiská, ako boli H-3 v Iraku alebo Luxor a Ras Banas v Egypte. Podarilo sa im zničiť veľa lietadiel Il-28 a Tu-16, odstavených na zemi. Počas týchto bojov stratil Izrael dve z lietadiel Vautour.[4]
Varianty upraviť
Vautour IIA: jednomiestna bojová verzia (vyrobených 30 kusov).
Vautour IIB: dvojmiestny bombardér (vyrobených 40 kusov).
Vautour IIN: dvojmiestna nočná stíhačka (vyrobených 70 kusov).
Používatelia upraviť
- Francúzske vzdušné sily: prevádzkovali 112 lietadiel.
- Izraelské vzdušné sily: zakúpili 31 lietadiel (19 Vautour IIA, 4 Vautour IIB a 8 Vautour IIN).
Špecifikácie (Vautour IIA) upraviť
Technické údaje upraviť
- Posádka: 2
- Dĺžka: 15,57 m
- Rozpätie: 15,1 m
- Výška: 4,94 m
- Nosná plocha : 45 m²
- Hmotnosť (prázdny): 10 000 kg
- Normálna vzletová hmotnosť: 78 500 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 21 000 kg
- Pohonná jednotka: 2 × prúdový motor SNECMA Atar 101E-3 s ťahom 36 kN
Výkony upraviť
Maximálna rýchlosť: 1 100 km/h
- Maximálny dolet: 5 400 km
- Dostup: 15 240 m
- Stúpavosť: 60 m/s
Výzbroj upraviť
- 4x kanón DEFA kalibru 30 mm
- 76x neriadené strely vzduch-zem
- 6x bomby s hmotnosťou 250/400 kg v bombovnici, 4x bomby s hmotnosťou 124 kg alebo 2x bomby s hmotnosťou 450 kg pod krídlami[5]
