Saj alebo Sau a Saut, v helenistickom období Sais (starogr. Σάις, lat. Sais), arab. Sa el-Hagar, bolo mesto v starovekom Egypte, ležiace v západnej časti nílskej delty na Kanopskom ramene rieky,. Počas egyptských dejín slúžilo ako hlavné mesto 5. dolnoegyptského nomu. Najvýznamnejšie postavenie získalo za 24. a 25. tzv. saiskej dynastie, kedy sa stalo sídlom kráľovskej moci. Lokálnou kultovou bohyňou bola Neit, o uctievaní ktorej máme záznamy už z čias 1. dynastie.

Podľa Herodota sa v Saji nachádzal Usirov hrob a predstavenia mystérií jeho utrpenia a smrti prebiehali v noci na neďalekom jazere. Podľa Plutarcha bol na svätyni bohyne Eset v Saji umiestnený nápis: „Ja som všetko, čo bolo, je a bude; môj závoj dosiaľ neodkryl žiaden zo smrteľníkov.“

Do dnešného dňa sa nezachovali žiadne pamiatky mesta pochádzajúce spred neskorého obdobia Novej ríše. Na tom majú zásluhu sebachini (farmári, ktorí používajú hlinené tehly ako hnojivo), ktorí rozobrali a zničili všetky pôvodné stavby. Na mieste zostalo iba niekoľko panelov s reliéfmi.