Samuel Reuss

Samuel Reuss (* 8. september 1783 Slovenská Ľupča – † 22. december 1852 Revúca) bol etnograf, historik, evanjelický kňaz.

Samuel Reuss
etnograf, historik, evanjelický kňaz
Samuel Reuss
Narodenie8. september 1783
Slovenská Ľupča, Uhorsko
Úmrtie22. december 1852 (69 rokov)
Revúca
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Samuel Reuss
Bronzová busta Samuela Reussa v Rimavskej Sobote. Vytvorila Anna Kisaková v roku 2018.
Hrobka Samuela Reussa a jeho manželky Rozálie Schulekovej na cintoríne v Revúci. Náhrobok bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Jeho otec Ján Reuss, jeho matka Mária rod. Korónyová, jeho manželka Rozália rod. Šuleková.

ŽivotopisUpraviť

Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, od 1795 na Evanjelickom lýceu v Kežmarku, od roku 1801 na Evanjelickom lýceu Bratislave, neskôr teológiu, filozofiu, filológiu, históriu, botaniku a mineralógiu na univerzite v Jene. Roku 1806 – 1807 učiteľ a konrektor v Banskej Bystrici, 1807 – 1809 kaplán a učiteľ v Tisovci, 1809 – 1812 farár v Kraskove, od 1812 farár v Revúcej, administrátor Potiskej superintendencie. Člen Učenej spoločnosti malohontskej, zakladateľ knižnice v Revúcej. Podporovateľ štúrovského programu v revolúcii 1848 – 1849. Zaoberal sa históriou Slovanov, cirkevnými dejinami, minulosťou obcí Polomka a Šumiac. Autor národopisných štúdií, zberateľ ľudovej slovesnosti. Počas štúdií v Jene sa zaujímal o prírodné vedy, zoznámil sa s básnikom J. W. Goethem, ktorý ho navrhol za tajomníka nerastopisného spolku a s ktorým udržiaval písomné kontakty aj po odchode z Jeny.

Podľa Samuela Reussa je pomenovaná Mestská knižnica v Revúcej.

Výber z dielaUpraviť

  • Ueber die Kirchen-Disciplin bei den Protestanten der praktische Theil fehlt.
  • Das Privilegium fori bei den Protestanten in Ungarn (1838)
  • Ueber Begräbnisse und Begräbnissörter. Ein Beitrag zum protestantischen Kirchenrechte (1841–1842)[1]

LiteratúraUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Samuel Reuss

Externé odkazyUpraviť

  1. Nové obzory, 11. kötet. 336. p. Vydalo Východoslovenské vydavatelstvo pre Múzeum Slovenskej republiky rád v Prešove, 1969.