Sanácia (Poľsko)

Sanácia (lat. sanatio – uzdravenie) je neoficiálny názov režimu, ktorý vznikol po tzv. májovom prevrate v Poľsku v roku 1926 a vládol až do roku 1939. Jeho hlavným predstaviteľom bol až do svojej smrti v roku 1935 Józef Piłsudski. Samotný názov je odvodený z latinského slova sanatio, čiže uzdravenie. Prvýkrát ho použil publicista a ideológ sanačného režimu Adam Skwarczyński.[1]

Poľská diktatúra v rokoch 1926 – 1939 sa líšila od ostatných diktatúr v medzivojnovej Európe tým, že nezakázala činnosť ostatných politických strán, prebiehali čiastočne slobodné voľby a opozičné strany mali svoje zastúpenie v zákonodarnom zbore. Zároveň bol však pestovaný kult osobnosti Józefa Piłsudského, vojenský charakter moci a nebezpeční politickí a spoločenskí oponenti režimu boli zastrašovaní, napádaní a niekedy aj väznení (napr. spisovateľ Tadeusz Dołęga-Mostowicz či významní medzivojnoví politici Wincenty Witos alebo Wojciech Korfanty)[2].

Po smrti Piłsudského sa do čela režimu dostal generál Edward Rydz-Śmigły. Začiatok druhej svetovej vojny a útok na Poľsko znamenal koniec sanačného režimu. Jeho čelní predstavitelia boli neskôr opozičnými silami, ktoré sa dostali k moci tak v exilovej vláde, ako aj v neskoršej Poľskej ľudovej republike, marginalizovaní.

Čelní predstavitelia sanačného režimuUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. GARLICKI, Andrzej. Józef Piłsudski 1867-1935. Kraków : Znak Horyzont, 2017.
  2. . [kurierhistoryczny.pl/artykul/jozef-pilsudski-dyktator-i-demokrata,96 Dostupné online.]