Ignacy Mościcki
Ignacy Mościcki (* 1. december 1867, Mierzanowo, Poľsko – † 2. október 1946, Versoix, Švajčiarsko)[1] bol poľský vedec, politik a medzivojnový prezident.
| Ignacy Mościcki | ||||||||
 | ||||||||
 | ||||||||
| 3. prezident Poľska | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 4. jún 1926 – 30. september 1939 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 1. december 1867 Mierzanowo, Poľsko | |||||||
| Úmrtie | 2. október 1946 (78 rokov) Versoix, Švajčiarsko | |||||||
| Vierovyznanie | rímskokatolícka cirkev | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Manželka |
Michalina Czyżewska (z. 1932) Maria Dobrzańska (1933 – 1946) | |||||||
| Deti | 4 | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Ignacy Mościcki (multimediálne súbory) | |||||||
Životopis
upraviťPochádzal z majetnej rodiny strednej šľachty a študoval chémiu na technickej univerzite vo Viedni a technickej univerzite v Rige. V roku 1912 sa stal členom katedry chémie na univerzite v Ľvove, kde pracoval až do roku 1922. Do roku 1926 napísal vyše 60 vedeckých prác z odboru chémie, ktoré mu priniesli medzinárodné uznanie.
Tzv. Májový prevrat Józefa Piłsudského v máji 1926 spôsobil odchod vtedajšieho prezidenta Stanislava Wojciechowského. Maršal Piłsudski (sám ponuku na post prezidenta odmietol) navrhol Mościckieho do funkcie prezidenta a 1. júna 1926 ho Sejm aj zvolil. Do roku 1935 zostal v politickom tieni maršala Piłsudského bez toho, že by mal výrazný politický vplyv.
23. apríla 1935 (19 dní po Piłsudského smrti) nadobudla účinnosť nová poľská ústava, ktorá dávala prezdientovi ďalekosiahle právomoci (napr. právo počas vojny alebo výnimočného stavu nominovať svojho nástupcu). Hoci všetci očakávali, že prezident Mościcki po nadobudnutí platnosti novej ústavy odstúpi a budú sa konať voľby podľa nových pravidiel, Mościcki odstúpiť nechcel (jeho volebné obdobie končilo až v roku 1940).
Po Piłsudského smrti vznikli v Poľsku dve mocenské centrá – skupina „zámok“ (pomenovaná podľa prezidentského sídla – kráľovského zámku vo Varšave) a skupina „dôstojníkov“ okolo nového poľského maršala Edwarda Śmigły-Rydza.
Poľská porážka v septembri 1939 donútila Moścického k odstúpeniu. Najprv utiekol do Rumunska, odkiaľ v decembri 1939 odcestoval do Švajčiarska, kde v roku 1946 zomrel. Z podnetu Lecha Walesu a Józefa Glempa boli jeho ostatky v roku 1993 prenesené do Poľska a pochované v krypte katedrály sv. Jána vo Varšave.[2] Ostatky jeho manželky sú pochované na varšavskom Powazkom cintoríne.
Na kráľovskom zámku bol v nedávnej minulosti znovu postavený mobiliár z jeho pracovne.
Referencie
upraviť- ↑ Ignacy Mościcki - prezydent Piłsudskiego [online]. Polskieradio.pl, 2014-06-01. Dostupné online. (poľsky)
- ↑ Ignacy Mościcki (1867-1946) [online]. Dzieje.pl (Portal historyczny). Podrobná biografie. Dostupné online. (poľsky)
Literatúra
upraviť- Mościcki, Ignacy; Wałęsa, Lech; Drozdowski, Marian Marek. Ignacy Mościcki, Prezydent RP: Autobiografia. Warszawa: Wydawnictwo Bellona, 1993. 338 S. ISBN 83-11-08265-0.
- Lichocka, Halina. Ignacy Mościcki (1867-1946). Inżynier aj wynalazca. Warszawa, 2006. 313 S. ISBN 83-87992-45-3.
- Nowinowski, Sławomir M. Prezydent Ignacy Mościcki. Warszawa: BGW, 1994. 137 S. ISBN 83-7066-578-0.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ignacy Mościcki
Externé odkazy
upraviť- Historia prezydentury. II Rzeczpospolita Archivované 2015-04-02 na Wayback Machine (Prezidenti Poľska v období Druhej Poľskej republiky) na Prezydent.pl
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ignacy Mościcki na českej Wikipédii.