Sanstefanská mierová zmluva

Sanstefanská predbežná mierová zmluva bola podpísaná medzi Ruskom a Osmanskou ríšou dňa 3. marca 1878 v meste San Stefano (dnes Yeşilköy na území veľkého Istanbulu). Jej podpísaním sa skončila Rusko-turecká vojna (1877 – 1878).

Zmluvu podpísali za Rusko vyjednávač a veľvyslanec v Istanbule knieža Nikolaj Pavlovič Ignatiev a Alexandr Nelidov, za Turecko minister zahraničných vecí Safvet Paša a veľvyslanec v Nemecku Sadullah Bej.

Predbežnú zmluvu doplnili a podpísali európske veľmoci o štyri mesiace neskôr na Berlínskom kongrese.

Text zmluvy

Text zmluvy obsahuje preambulu, 29 článkov a záver. Týka sa povojnového politického usporiadania Srbska, Čiernej Hory, Rumunska a Bulharska.

Čierna Hora, Srbsko a Rumunsko

Územie Čiernej Hory sa skoro zdvojnásobilo pripojením bývalých osmanských území Nikšić, Podgorica a Antivari [Čl. 1]. Osmanská ríša uznala jej nezávislosť [Čl. 2].
Srbsko anektovalo pomoravské mestá Niš a Leskovac a získalo nezávislosť [Čl. 3].
Najvyššia porta uznala nezávislosť Rumunska [Čl. 6].

Bulharsko

Podľa zmluvy sa Bulharsko stalo atonómnym tributárnym kniežatstvom s právom na vlastnú vládu a armádu. Nové územie malo rozlohu 170 000 km² (porovnateľná rozloha krajiny z roku 1876 po Carihradskej konferencii). Patrilo do neho celé severné Bulharsko bez oblasti severnej Dobrudže (v tom čase územie patriace Rumunsku), celé Trácko bez Odrinska a Gjumjurdžinska a skoro celé Macedónsko [Čl. 6]. Solúnsky a Chalkidický polostrov pripadli Turecku. Ročné platenie dane sa rozdelilo na tri semestre.
Na čele krajiny mal stáť volený princ (knieža) schválený osmanskou Najvyššou portou a európskymi mocnosťami. Mala tiež vzniknúť šľachtická rada (snem) ktorý mal navrhnúť novú ústavu [Čl. 7].
Osmanská armáda sa mala stiahnuť z Bulharska, kým ruská armáda mala okupovať územie krajiny ešte dva roky [Čl. 8]. V zmluve sa tiež upresňujú otázky spojené s majetkami Turkov na území Bulharska.

Rusko

Porta odstúpila Rusku oblasti na Kaukaze, vrátane miest Batumi a Kars, ako aj Severnú Dobrudžu, ktorú Rusko obratom vymenilo s Rumunskom za Južnú Besarábiu [Čl. 19].
Osmanská ríša sľúbila reformy pre Bosnu a Hercegovinu [Čl. 14], Krétu, Epirus a Tesáliu [Čl. 15].
Prieplavy Bospor a Dardanely sa otvorili všetkým neutrálnym lodiam v čase mieru aj v čase vojny. [Čl. 24].

Zmeny hraníc podľa Sanstefanskej zmluvy

Zmeny hraníc Srbska
Zmeny hraníc Čiernej hory
Zmeny hraníc nového Bulharského kniežatstva
Zmeny hraníc medzi Ruskom a Ottomanskou ríšou na Kaukaze

Reakcie mocností

Európske mocnosti sa obávali expanzie Ruska a Srbsko a Grécko sa obávali vytvorenia Veľkého Bulharska, ktoré by ohrozilo ich záujmy. Dôsledkom bola revízia Sanstefanskej mierovej zmluvy na Berlínskom kongrese ešte v tom istom roku.