Scipio
Scipio (plurál Scipiones) bolo rímske cognomen používané najslávnejšou vetvou rímskeho patricijského rodu Corneliovcov. Scipionovci boli tradične politickými spojencami rodiny Paullov, jednej z vetiev rodu Aemilii. Mnohí príslušníci tejto rodiny sa vyznamenali predovšetkým počas púnskych vojen proti Kartágu. Ich rodinná hrobka, pochádzajúca z 3. storočia pred Kr., objavená v roku 1614 a úplne odkrytá v roku 1780, obsahuje cennú zbierku latinských nápisov, ktoré sú významným historickým prameňom z doby rímskej republiky.
Slávni Scipionovci:
- Lucius Cornelius Scipio, konzul 350 pred Kr.
- Lucius Cornelius Scipio Barbatus, konzul 298 pred Kr.
- Gnaeus Cornelius Scipio Asina, konzul 260 pred Kr. a 254 pred Kr.
- Lucius Cornelius Scipio, konzul 259 pred Kr.
- Gnaeus Cornelius Scipio Calvus, konzul 222 pred Kr.
- Publius Cornelius Scipio, konzul 218 pred Kr.
- Publius Cornelius Scipio Africanus, víťaz nad Hannibalom
- Publius Cornelius Scipio Nasica, konzul 191 pred Kr.
- Lucius Cornelius Scipio Asiaticus, konzul 190 pred Kr.
- Publius Cornelius Scipio Nasica Corculum, konzul 162 pred Kr. a 155 pred Kr.
- Publius Cornelius Scipio Aemilianus Africanus Numantinus, dobyvateľ Kartága
- Publius Cornelius Scipio Nasica Serapio, konzul 138 pred Kr.
- Publius Cornelius Scipio Nasica Serapio, konzul 111 pred Kr.
- Publius Cornelius Scipio Nasica, praetor 94 pred Kr.
- Quintus Caecilius Metellus Pius Cornelianus Scipio Nasica (Metellus Scipio), konzul 52 pred Kr.
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Scipio na českej Wikipédii.