Sinis alebo Sínis (starogr. Σίνις – Sinis, iný prepis Sínis; lat. Sinis) je v gréckej mytológii lupič z Isthmu neďaleko od mesta Korint.

Théseus a Sinis, červenofigúrový kylix, 490480 pred Kr., Staatliche Antikensammlungen Mníchov.

Sinis bol synom známeho lupiča Prokrusta. Na svoje obete číhal v úzkom mieste Korintskej šije (Isthmos), ktorá spája Attiku a Peloponéz. Bol to silák hrozivého zjavu, ktorý pocestných nielen okradol, ale im tiež pripravil krutú smrť. Ako to už naznačuje jeho prezývka Pityokamtes čiže "Ohýbač borovíc", svoje obete priväzoval k vrcholkom dvoch ohnutých borovíc, prichytených k zemi. Keď vrcholky stromov uvoľnil, vymrštili sa a nešťastníka roztrhli.

Tomuto jeho hroznému počínaniu urobil rázny koniec mladý Théseus, ktorý vo svojich šestnástich rokoch putoval od svojho deda, troizenského kráľa Pitthea k svojmu nevlastnému otcovi Aigeovi do Atén. Théseus cestou vyhľadával dobrodružstvá, ktorými si chcel vydobyť slávu a dobré meno.

Théseus Sinida zabil rovnakým spôsobom, akým on zabíjal pocestných, podľa porekadla "kto s čím zachádza, s tým tiež schádza" našiel si teda smrť takú, akú rozdával. Rovnako tak dopadli aj ďalší lupiči, ktorí Théseovi pri putovaní do Atén skrížili cestu, boli to Perifétes, Skeirón, Kerkyón ako aj Sinidov otec Prokrustes.

Zneškodnenie Sinida zbavilo Isthmos od nebezpečenstva, ktoré hrozilo kupcom a pútnikom. Na pamiatku tohto víťazstva založil potom Théseus slávne Isthmijské hry.

Isthmijské hry sa vyvinuli z miestnych hier (7.storočie pred Kr.) na celogrécke. V starovekom Grécku patrili medzi panhelénske hry a konali sa v Korinte každé dva roky. Program mali podobný ako Olympijské hry.

Zdroj upraviť