Slavín je ústredný objekt Vyšehradského cintorína, spoločná hrobka národných velikánov, v Prahe, v mestskej časti Vyšehrad.

Celkový pohľad na Slavín

S myšlienkou zriadenia akéhosi panteónu najvýznamnejších českých osobností ako centrálneho miesta národného cintorína prišiel kanonik vyšehradskej kapituly a neskorší prepošt Mikuláš Karlach. Koncom osemdesiatych rokov 19. storočia pre svoj zámer získal podporu priateľa, zámožného obchodníka s drevom a smíchovského starostu Petra Fischera, ktorý stavbu podporil i finančne. Keď kapitula pre tento cieľ poskytla vhodné miesto mohol byť 7. septembra 1889 položený základný kameň stavby. Na stavbe sa podieľali dvaja významní českí umelci – Antonín Wiehl ako architekt; sochárske práce sú dielom Josefa Maudera. Slavín bol dokončený v roku 1893.

Slavín sa skladá z dvoch samostatných stavebných častí tvoriacich jeden ideový celok. Na miernom návrší východnej časti vyšehradského cintorína centrálnu časť tvorí nad schodiskom postavená vysoká tumba, na bokoch doplnená alegorickými postavami Vlasti trúchliacej a Vlasti jasajúcej, na vrchole so sarkofágom so sochou skláňajúceho sa anjela predstavujúceho Génia vlasti. Pod sochou sa na vrchnej časti tumby nachádza nápis, motto Slavína: Ač zemřeli, ještě mluví. Pred tumbou je na na schodisku na nízkom podstavci umiestnený krucifix, dielo sochára Václava Levého. Celok dopĺňajú oslavné nápisy. Druhú časť Slavína tvoria zadné a bočné krídla hrobky.

Myšlienka, pochovávať tu najskvelejšie osobnosti českej histórie, sa stala problematickou vo svojej podstate. Mnohé zo slávnych osobností si nepriali tu byť pochované, v niektorých prípadoch sa postavili na odpor pozostalí. Prvým pochovaným tu bol v roku 1901 básnik Julius Zeyer, autor veršov na postranných sokloch: Svých synů prach vlast, truchlíc, zemi vrací, Jich skutky, jásajíc, po věky lidstvu hlásá. Zatiaľ posledným pochovaným tu bol v roku 1996 dirigent Rafael Kubelík.

Zoznam pochovaných osobností

upraviť

V Slavíne našlo miesto posledného odpočinku päťdesiatštyri význačných osobností českého kultúrneho i spoločenského života:

  • P. Bedrníček, Vyšehrad tisíciletá sága, Volvox Globator, Praha, 2005