Smerš

Smerš (rus. Смерш) alebo SMERŠ je označenie viacerých nezávislých organizácií vykonávajúcich kontrarozviedku v ZSSR počas druhej svetovej vojny.

Emblém s logom „Glavnoe upravelenie kontrrazvedky Smerš“ na prebale dokumentov vydaných počas druhej svetovej vojny.

Organizácia oficiálne vznikla v apríli 1943 a zanikla 4. mája 1946, keď boli povinnosti všetkých troch oddelení kontrarozviedky prenesené späť na Ministerstvo vnútra (MGB).

Názov Smerš, je akronym ruských slov smerť špionam (Смерть шпионам) = smrť špiónom.

Dejiny

Pred formálnym vznikom jednotiek Smerš vykonávali kontrarozviedku Osobitné oddelenia (OO) rôznych organizácii, napr. VČK (známa skôr ako Čeka), GPU (Hlavné politické riaditeľstvo) NKVD, Hlavné riaditeľstvo štátnej bezpečnosti NKVD atď.

V prvých mesiacoch po napadnutí ZSSR nacistickým Nemeckom v lete 1941 sa sovietske ozbrojené sily dostávali do čoraz ťažšej situácie. Do nemeckého zajatia padli stovky tisíc sovietskych vojakov. V roku 1941 Stalin podpísal dekrét Výboru obrany štátu ZSSR o štátnej previerke (filtrácii) príslušníkov Červenej armády, ktorí boli v zajatí alebo obkľúčení nepriateľskými jednotkami. Obdobne sa postupovalo aj pri preverovaní príslušníkov jednotiek Národného komisariátu vnútra. Cieľom ich previerok bola identifikácia zradcov, špiónov a dezertérov.

Na sovietskom území operoval rad agentov Abwehru, ale aj tajných služieb Fínska a Rumunska. Súčasťou Abwehru boli aj špeciálne jednotky Brandenburger, ktoré pri operáciách na sovietskom území používali sovietske uniformy. V dôsledku počiatočných úspechov nemeckých síl v roku 1941 sa nemecké sily prestávali spoliehať na aktívnu špionáž ale obraz o vojnovom dianí získavali viac z výpovedí zajatcov a ukoristených dokumentov.

Kontrarozviedka Smerš Ľudového komisariátu obrany a Ľudového komisariátu námorníctva vznikla 19. apríla 1943 tajným dekrétom Rady ľudových komisárov ZSSR č. 415-138ss z Riaditeľstva zvláštnych útvarov NKVD ZSSR. Oddelenie kontrarozviedky Národného komisariátu vnútra (NKVD) vzniklo 15. mája 1943.

Jednotky Smerš patrili pod rôzne organizácie :

• Hlavné riaditeľstvo sovietskej vojenskej kontrarozviedky Smerš Národného komisariátu obrany (NKO) - vojenská kontrarozviedka, riaditeľ V. S. Abakumov, ktorá bola v rokoch 1943-1946, osobne podriadená J.V. Stalinovi.
• Riaditeľstvo kontrarozviedky Národného komisariátu Vojeskej morskej flotily, riaditeľ generál-poručík pobrežnej služby P. A. Gladkov, podriadený Národnému komisariátu námorníctva N. G. Kuznecovovi.
• Oddelenie kontrarozviedky Smerš Národného komisariátu vnútra, riaditeľ S. P. Juchimovič, podriadený národnému komisárovi L. P. Berijovi.

Medzi činnosti jednotiek Smerš patrilo patránie po špiónoch a nepriateľských agentoch, boj s kontrarevolúciou, vyhľadávanie sovietskych agentov, ktorí sa v stanovený dátum nevrátili. Ďalej hodnotilo dokumenty ukoristené nepriateľovi. Jednotky Smerš tiež aktívne pôsobili v štruktúre Červenej armády. Trestali a likvidovali dezertérov, panikárov, sabotérov a trestali osoby, ktoré si spôsobili zranenia vlastným pričinením. Z tohto pohľadu možno chápať činnosť jednotiek Smerš skôr ako nástroj politickej represie než ako kontrašpionážnu službu.

Uznesením Rady ľudových komisárov zo 6. januára 1945 začali v štáboch frontov fungovať oddelenia pre záležitosti repatriácie, ktorých sa zúčastňovali príslušníci orgánov Smerš. Boli vytvorené zberné a tranzitné miesta na príjem a kontrolu občanov Sovietskeho zväzu, ktorí boli zadržiavaní na územiach predtým kontrolovaných nemeckými jednotkami a okupačnou správou Tretej ríše, a ktorých oslobodila postupujúca Červená armáda.