Spojená červená armáda

Spojená červená armáda (jap. Rengō Sekigun, skr. URA z angl. United Red Army) bola japonská ultraľavicová polovojenská skupina založená 15. júla 1971.

Skupina sa vyvinula z pôvodnej japonskej extrémistickej organizácie, nazývanej Frakcia červenej armády. Tá vzišla zo študentského protestného hnutia 60. rokov a potom, ako bolo mnoho jej členov zatknutých a časť odišla v r. 1971 pod vedením Fusako Šigenobuovej do zahraničia, kde založili Japonskú červenú armádu, sa zvyšný členovia pod vedením Tsunea Moriho spojili s inou skupinou, Revolučnou ľavicovou frakciou (Keihin). Tá sa oddelila od Japonskej komunistickej strany a bola vedená Hiroko Nagataovou. Spočiatku obe skupiny úzko spolupracovali až sa 15. júla 1971 definitívne spojili a premenovali na Spojenú červenú armádu.

Zatiaľ čo pôvodná Frakcia červenej armády uskutočnila viacero väčších akcii (napr. únos letu 351 do Severnej Kórei z 31. marca 1970), členovia novovznikutej Spojenej červenej armády sa zamerali hlavne na ideologické utvrdzovanie a tvrdú sebadisciplínu, čo však viedlo k skorému pádu skupiny. Už v auguste 1971 boli dvaja "odpadlícky" členovia URA popravení. V januári 1972 členovia URA odišli do hôr v prefektúre Gunma, kde si založili polovojenský výcvikový tábor. Počas výcviku bolo do polovice februára 1972 v rámci vnútorných ideologických čistiek zabitých celkovo 12 členov skupiny a 1 náhodný svedok. Po objavení ich tiel a výcvikového tábora spustila polícia po zvyšných členoch rozsiahlu pátraciu akciu. Pri úteku 5 členov URA 19. februára 1972 prepadlo chatu blízko mesta Karuizawa v prefektúre Nagano a zobralo 1 ženu ako rukojemníčku. Chatu okupovali 9 dní, po ktoých ich polícia zadržala, medzitým však počas prestreliek s policajtami zabili 3 ľudí. Krátko po tomto incidente polícia pozatýkala aj zvyšných členov skupiny.

URA mala od svojho založenia celkovo 29 členov, z toho 14 bolo zabitých vlastnými súdruhmi. Lídri URA boli za to odsúdení na trest smrti. Tsuneo Mori spáchal vo väzení samovraždu, Hiroko Nagataová čaká dodnes na vykonanie rozsudku.

Externé odkazy upraviť