Stratón z Alexandrie (1. stor. pred Kr.)
Stratón alebo Stratonikos (starogr. Στράτων, Στρατόνικος – Stratón, Stratonikos) bol olympijský víťaz v rokoch 68 a 64 pred Kr.[1][2]
Stratón, syn Korrhagua z Alexandrie, dosiahol olympijské víťazstvá v zápasení a pankratiu na 178. hrách v roku 68 pred Kr.[1] a podľa starovekého autora Claudia Aeliana sa v niektorej z týchto disciplín sa presadil i na 179. olympijských hrách v roku 64 pred Kr. a tiež aj na celogréckych hrách v Nemei, Isthmii a Delfách.[3] V starovekom Grécku sa víťaz všetkých štyroch hier nazýval periodonikés (víťaz obehu). Jednotlivé celogrécke hry sa totiž usporadúvali v rôznych obdobiach štvoročného cyklu, ktoré spolu tvorili periodos (pravidelný obeh). Každé štvorročné obdobie sa nazývalo olympiádou. Počas olympiády sa hry konali v nasledujúcom poradí: olympijské, nemejské, isthmické, pýtické, nemejské a isthmické.[4]
Olympijské víťazstvá Stratóna zo 178. hier sú uvedené v zozname olympijských víťazov od starovekého historika Eusebia z Kaisareie,[2] ktorý vo vyhotovovaní tohto zoznamu čerpal z písomnosti Iulia Africana, autora diel, zachovaných prevažne len vo fragmentoch.[5] Dvojnásobný olympijský triumf Stratóna zo 178. hier zaznamenal aj Pausanias: „V týchto záznamoch totiž je, že počas sto osemdesiatej ôsmej olympiády si v tom istom dni odniesol víťazstvo v pankratiu a v zápasení alexandrijský Stratón. Alexandriu založil v kanóbskom ústí Nílu Alexandros, syn Filippov, a bolo tam údajne ešte skôr neveľké mestečko Rhakótis."[6] Pausanias tiež uvádza, že neďaleko mesta Aigion postavili pre zápasníka Stratóna stĺporadie, aby tam cvičil.[7]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,21,9.
- ↑ a b Eusebios, Kronika 2,193.[1]
- ↑ Claudius Aelianus, Varia Historia, 4,15.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 363.
- ↑ Josef Šusta. Dějepisectví. Praha : Nákl. Historického klubu, 1933. S. 9.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 409.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 7,23,5.