Svančina (svansky ლუშნუ ნინ/შკა̈ნ, lušnu nin/šḳän; gruzínsky სვანური ენა, svanuri ena) je juhokaukazský jazyk, ktorým hovorí asi 15 000 – 30 000 ľudí v Gruzínsku v údolí riek Enguri, Cxenis-c̣q̇ali a Ḳodori, v horách v Svaneti v okrese Mestia a Lentekhi. Odhaduje sa, že asi 2500 Svanov žije v Abcházsku.

Svančina
(ლუშნუ ნინ lušnu nin/šḳän)
ŠtátyGruzínsko
RegiónÁzia
Počet hovoriacich30 000 celkom, 15 000 rodne hovoriacich
KlasifikáciaJuhokaukazské jazyky
Písmonepoužíva sa písomná forma
Jazykové kódy
ISO 639-3sva
Pozri aj: JazykZoznam jazykov

Svančina je najviac vyhradený juhokaukazský jazyk a nie je zrozumiteľná s ďalšími jazykmi patriacich do tejto jazykovej skupiny (gruzínčina, lazčina, mergelčina). Predpokladá sa, že svančina sa izolovala 2000 rokov pred naším letopočtom, teda asi o 1000 rokov skôr než sa diferencovala gruzínčina.

Svančina je ohrozeným jazykom, nemá žiadny písomný štandard a nie je oficiálne podporovaný. Svanovia používajú svančinu len v ústnom styku v rodinnom kruhu, inak hovoria gruzínsky. Počet ľudí ovládajúcich svančinu prudko klesá, ovláda ju iba veľmi málo mladých ľudí.

V roku 1864 bola vytvorená svanská azbuka, ktorá sa však v praxi nikdy nepoužila. Svančina sa môže písať gruzínskym písmom.

а б в г ҕ д е ж ђ з ӡ h i к ӄ л м н о п ҧ q р с т ꚋ у х х́ ц წ f ш ѵ

Dialekty (nárečia) upraviť

Svančina sa delí na tieto nárečia a podnárečia. Medzi jednotlivými nárečiami sú značné rozdiely v syntaxe a morfológii.

  • Hornobalské nárečie (asi 15 000 ľudí): Ushgul უშგულური, Kal კალუღი, Ipar იფარული, Mulakh მულახური, Mesṭia მესტიური, Lenǯer ლენჯერული, Laṭal ლატალური
  • Dolnobalské (asi 12 000 ľudí): Bečo ბეჩოური, Cxumar ცხუმარული, Ecer ეცერული, Par ფარული, Čubekh ჩუბეხეური, Laxam ლახამულური
  • Laškické
  • Lentešské: Xeled ხელედური, Xopur ხოფურული, Rcxmelur რცხმელურული, Čolur ჩოლურული

Literatúra upraviť

Externé odkazy upraviť