T-14
| |
| T-14 | |
|---|---|
| Všeobecná charakteristika | |
| Posádka | 3 (veliteľ, strelec, vodič) |
| Dĺžka | 10,8 m |
| Šírka | 3,9 m |
| Výška | 3,3 m |
| Hmotnosť | 55 ton |
| Pancier a výzbroj | |
| Pancier | kompozitný |
| Hlavná výzbroj | 125mm kanón 2A82 |
| Druhotná výzbroj | 1 × 12,7mm guľomet typu Kord a 1 × 7,62mm guľomet typu PKTM |
| Pohyblivosť | |
| Motor | A-85-3A 1 500 hp (1 119 kW) |
| Zavesenie | |
| Rýchlosť na ceste | 75−80 km/h |
| Výkon/hmotnosť | |
| Dosah | 500 km[1] |
T-14 (Objekt 148) je projekt ruského hlavného bojového tanku, ktorý reprezentuje novú generáciu tankov vyrobených na princípe univerzálnej podvozkovej platformy Armata. Vyvíjaný firmou UralVagonZavod v Nižnom Tagile. Do výzbroje ruských ozbrojených síl sa mal zavádzať v rokoch 2023 až 2025. Pre technické problémy a vysokú cenu však bol napokon utlmený.[2]
Vznik a vývoj upraviť
V roku 2010 došlo k zrušeniu projektu tanku T-95 a tak začal Uralvagonzavod pracovať na štúdii "Armata" (Výzbroj). Výsledkom tejto štúdie bol Objekt 148, ktorý vychádza z výsledkov vývoja tanku T-95. V roku 2012 ruská armáda obmedzila objednávky T-90 a začala sa pripravovať na príchod nového tanku. Ako sa neskôr ukázalo, nebolo to príliš dobré rozhodnutie, pretože pri vývoji tanku T-14 došlo k mnohoročnému omeškaniu.
Ešte v roku 2013 ruská televízia RT News uviedla, že ruská armáda do konca roku 2020 získa 2300 kusov týchto tankov.[3] Koncom roku 2015 však uzavrelo ruské ministerstvo obrany zmluvu so spoločnosťou Uralvagonzavod na dodávku len 132 kusov tankov T-14, ťažkých bojových vozidiel pechoty T-15 a obrnené uvoľňovacie vozidlo T-16. Išlo o experimentálnu várku techniky, ktorá mala byť dodaná v období od konca roku 2018 do začiatku roku 2021 a mala slúžiť na štátne skúšky. Podľa vyjadrenia vtedajšieho námestníka ministra obrany Ruskej federácie Jurija Borisova z februára 2018 tento kontrakt na experimentálnu vojenskú techniku počíta s dodávkou dvoch práporov tankov T-14. Keďže jeden prápor pozostáva v ruskej armáde z 31 tankov, malo by byť vyrobených 62 tankov T-14. Začiatok dodávok tankov bol posunutý z roku 2018 na rok 2019 a neskôr až na rok 2020. Nakoniec sa výrobu tankov podarilo rozbehnúť až v roku 2021 a v súlade s tým sa posunulo aj načasovanie začiatku štátnych skúšok.[4] Podľa vyjadrenia Alexandra Šestakova majú byť tieto skúšky ukončené v roku 2022.[5] Sériová výroba a dodávky nových strojov na platforme Armata sa začnú najskôr v rokoch 2023-2025.[6]
Okrem pomalej výroby v továrni UralVagonZavod je problémom aj vysoká cena tankov T-14, na ktoré nakoniec ruská armáda nemá dostatok zdrojov. Napríklad cena za jeden kus dvojnásobne prevyšuje cenu za nemecký tank Leopard 2.[7][8][9] Nezanedbateľný problém je aj zložitosť ovládania tanku, ktorý si vyžaduje 12 až 18 mesačný výcvik, ktorý sa nedá realizovať s bežnými brancami, ale bude si vyžadovať vojakov z povolania.
V roku 2023 ruské zdroje priznali, že T-14 Armata nateraz nedokáže Rusko vyrábať sériovo a projekt pre svoju vysokú cenu a rad problémov, napríklad z motorom a súčiastkami zo zahraničia, zostáva utlmený.[2]
Charakteristika upraviť
Bojový tank T-14 má automaticky ovládanú vežu bez ľudskej osádky. Do veže je zabudovaný diaľkovo ovládaný kanón 2A82 kalibru 125mm.[10] Z veže sa dajú odpaľovať aj diaľkovo navádzané protitankové strely. Osádku tvoria traja vojaci, ktorí sedia v oddelenom priestore, ktorý je chránený viacvrstvovým kompozitným pancierom.[11]
Referencie upraviť
- ↑ Вес танка и БМП на платформе "Армата" рассекретили на "Армии-2019" [online]. rg.ru, 2019-06-28, [cit. 2022-03-26]. Dostupné online.
- ↑ a b СКОМОРОХОВ, Роман. "Armata" will not be. You can disperse [online]. en.topwar.ru, 2022-12-30, [cit. 2024-03-13]. Dostupné online.
- ↑ Viatkin, J.. Sledujuščij - T-14 [online]. vz.ru, 26.09.2013, [cit. 2015-04-21]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ В "Ростехе" сообщили о запуске серийного производства танка "Армата" [online]. interfax.ru, [cit. 2022-03-26]. Dostupné online.
- ↑ tass.ru, [cit. 2022-03-26]. Dostupné online.
- ↑ Сборка танков Т-14 "Армата" для опытно-войсковой эксплуатации [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2022-03-26]. Dostupné online.
- ↑ Beskid, J., 2016, Prezbrojovanie ruských ozbrojených síl Plány a realita. Archivované 2016-04-23 na Wayback Machine Obrana, 24, 3, s. 22
- ↑ Grohmann, J. Tank T-14 Armata, drahá budúcnosť ruskej armády [online]. sme.sk, 20.05.2016, [cit. 2016-11-17]. Dostupné online.
- ↑ Grohmann, J. Výrobce tanku T-14 Armata se utápí v problémech [online]. armadninoviny.cz, 16.08.2016, [cit. 2016-11-17]. Dostupné online.
- ↑ Technical Specifications of Russia’s T-14, ‘Armata’ Chassied Tank Archivované 2015-05-18 na Wayback MachineOE WATCH, Foreign Military Studies Office, 5, 3, March 2015, s. 53
- ↑ Ptičkin, S. Tank deržit krugovuju oboronu [online]. rg.ru, 02.02.2015. Dostupné online. (po rusky)
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému T-14
Externé odkazy upraviť
- Sledujuščij – Т-14 Dostupné online