Tannhäuser (opera)

Tannhäuser (nem. Tannhäuser und der Sängerkrieg auf Wartburg) je romantická opera nemeckého hudobného skladateľa Richarda Wagnera. Skladá sa z 3 dejstiev a dej sa odohráva v Durínsku, konkrétne na hrade Wartburg a v jeho okolí. Svetová premiéra sa konala 19. októbra 1845 v Saskom kráľovskom divadle, v dnešnej Semperovej opere v Drážďanoch. Je to v poradí piata Wagnerova opera, do ktorej vkladal svoje nádeje, pretože ho mala vytrhnúť z meštianskeho života, ktorým opovrhoval. Tannhäuser sa dočkal mnohých spracovaní, napríklad sám Wagner utvoril, okrem pôvodnej Drážďanskej verzie, aj špeciálnu Parížsku verziu, obohatenú o mnohé prvky romantickej opery. Napriek tomu, že táto opera bola pre Wagnera srdcovou záležitosťou, nikdy sa nedočkala definitívnej podoby. Wagnerova vdova Cosima vystihla túto situáciu citátom „Wagner dlží svetu svojho Tannhäusera. Jeho úmysly vytvoriť dokonalého Tannhäusera prerušila smrť.“ V súčasnosti sa na divadelných scénach preferuje Parížska verzia.

Tannhäuser Tannhäuser und der Sängerkrieg auf Wartburg
Richard Wagner, 1871
Vznik
Hudba	Richard Wagner
Libreto	Richard Wagner
Predloha	Wolfram von Eschenbach: Povesť o Tannhäuserovi
Obdobie vzniku	1842 – 1845
Premiéra
19. október 1845 Saské kráľovské divadlo, Drážďany
Informácie o predstavení
Jazyk	nemčina
Počet dejstiev	3
Miesto a čas diania	Durínsko, 13. storočie
Približná dĺžka	cca 235 min (4 hodiny)
Pozri tiež Zoznam opier

Pôvodné vydanie

Osoby

Osoby	Postavenie	Hlas
Tannhäuser	rytier	tenor
Hermann	Durínsky landgróf	bass
Elisabeth	Landgrófova neter	soprán
Venuša	čarovná bohyňa dávnoveku	mezzosoprán
Wolfram von Eschenbach	spevák	lyrický baritón
Walther von der Vogelweide	spevák	tenor
Heinrich	dvorný pisár	tenor
mladý chlapec	pastier	soprán
4 sluhovia	panoši a heroldi	2 soprány a 2 alty

pútnici, dvorania, stráže, Venušine kňažky

Scénografia

• 1.dejstvo:
  • 1. obraz – vo Venušinej jaskyni
  • 2. obraz – na lesnej lúčke pri potoku
• 2. dejstvo – sieň spevákov na hrade Wartburg
• 3. dejstvo – údolie pod hradom Wartburg

Dej

Prvé dejstvo

1. Obraz

Opera sa začína veľkou orchestrálnou predohrou a tzv. „hudbou bacchanálií“. Vo Venušinej jaskyni sa odohrávajú divé orgie. Tannhäuser sa zobúdza vo Venušinom náručí. Je presýtený životom, naplneným iba životnou rozkošou, túži sa vrátiť na zem medzi ľudí a žiada Venušu, aby ho prepustila. Márne ho Venuša zdržiava všetkými možnými zvodmi. Tannhäuser sa nezľakne ani jej kliatby, aby vo svete nikdy nenašiel pokoj a šťastie a s menom Panny Márie sa vyslobodzuje zo zajatia nemravného sveta bohyne lásky.

2. Obraz

Tannhäuser vníma celou dušou pokoj a sviežu, čistú krásu jarnej prírody, v nádhernom prostredí, po vyslobodení z Venušinho vrchu. Blíži sa k nemu skupina pútnikov. Ich spev vzbudí v Tannhäuserovi túžbu po pokáni. Durýnsky knieža a rytieri-speváci, ktorí si vyšli z blízkeho hradu Wartburgu, na poľovačku, ho nájdu zahrúženého do spevavej modlitby. Radostne prekvapení pozývajú Tannhäusera na Wartburg. Tannhäuser váha prísť do dvorného života a obáva sa, aby sa z jeho cnostnej nudy nevrátil k Venuši. Jeho nepokojná, hľadajúca povaha ho nutká ísť stále ďalej. Až keď Wolfram von Eschenbach spomenie Alžbetu, Landgrófovu neter, a jej žiaľ nad Tannhäuserovým zmiznutím, zatúži po novom živote.

Druhé dejstvo

Alžbeta šťastne pozdravuje sieň, do ktorej nevkročila odvtedy, a kde ho teraz znovu uvidí (ária „Dich teure Halle“). Wolfram privádza Tannhäusera a mladí ľudia si vo vzrušenom rozhovore priznávajú svoje sympatie. Wolfram, ktorý tajne ľúbi Alžbetu, vypočuje tento rozhovor a lúči sa s nádejou na šťastie. Prichádzajú speváci a hostia na priateľský spevácky zápas (zbor „Freudig begrüßen wir die edle Halle“). Námetom spevov má byť láska a víťaz môže Alžbetu požiadať o ruku. Ako prvý vystúpi Wolfram a ospevuje čistú, cnostnú lásku. Tannhäuser mu oponuje a tvrdí, že pravou podstatou lásky je upokojenie telesnej túžby. Tannhäuserove slová odmietnu aj ďalší zúčastnení speváci – Walter von der Vogelweide a Biterolfa – čo Tannhäusera podráždi. Vystupňuje svoje tvrdenia a začne slovne útočiť na ostatných. Wolfram sa snaží zachrániť situáciu vznešeným hymnom na lásku, ktorý inšpirovalo jeho zrieknutie sa Alžbety. Ale Tannhäuser mu nato odpovie hymnom na Venušu. V sále nastane zdesenie, rozhorčení rytieri tasia meče. Alžbeta sa hodí medzi nich a prosí, aby sa hriešnikovi dala možnosť pokánia. Tannhäuser sa spamätá z ošiaľu, pozná, že zase prehral svoj život a prijíma Langrófovu radu, aby išiel ako pútnik do Ríma a poprosil pápeža o odpustenie.

Tretie dejstvo

Je jeseň. Alžbeta kľačí pred obrazom Matky Božej a modlí sa za Tannhäusera. Prichádzajú pútnici z Ríma, Tannhäuser však nie je medzi nimi. Alžbeta prosí Pannu Máriu, aby mohla obetovať svoj život za jeho spasenie. Odmieta Wolframov sprievod a vracia sa domov. Zotmelo sa. Do ticha znie Wolframova večerná pieseň (ária „O du mein holder Abendstern“). Pod rúškou noci sa blíži zúfalý Tannhäuser. Zamaskoval sa ako pútnik. Pápež mu odoprel rozhrešenie a preklial ho: spasený bude len vtedy, keď sa suchá palica v pápežovej ruke zazelenie. Zúfalstvo, vzdor a nenávisť k svetu ho vrhnú späť k Venuši. Márne ho Wolfram prehovára, Tannhäuser začne vzývať Venušu. Venušina jaskyňa sa vynorí zo zeme a otvorí sa. Bohyňa lásky ho vábi k sebe. Wolfram ho v poslednej chvíli zachráni zvolaním Alžbetinho mena. Venuša zmizne, z hradu schádza pohrebný sprievod s Alžbetinou rakvou. Jej smrť vykúpila jeho vinu. Tannhäuser na to v rozrušení zomiera. Prichádzajú noví pútnici so správou o zázraku: suchá palica sa v pápežovej ruke zazelenela. (Zborové finále „Heil! Heil! Der Gnade Wunder Heil!“)