Teória ochrániteľného priestoru

Teória ochrániteľného priestoru od architekta a plánovača miest Oscara Newmana (neskôr doplnená Alice Coleman) rozoberá prevenciu zločinu a susedské bezpečie. Zakladá sa na spolupráci obyvateľov, bez ktorej je bezvýznamná. Teória bola rozvinutá na začiatku sedemdesiatych rokov, kedy v roku 1972 napísal Oscar Newman jeho prvú knihu k tejto téme. Kniha obsahovala štúdiu z New Yorku, ktorá poukázala na fakt, že k zločinu dochádza častejšie v priestore vysokých budov ako v oblasti nízkych obývacích objektov. Usudzuje, že k tomuto javu dochádza z dôvodu absencie pocitu možnej kontroly či osobnej zodpovednosti zo strany rezidentov obývajúcich husto osídlené oblasti. Teória ochrániteľného priestoru je použiteľná na hocijaký typ obývaného priestoru.

Teória

Ako spomína vo svojej knihe Design Guidelines for Creating Defensible Space, ochrániteľný priestor je obytné okolie, ktorého fyzické charakteristiky (stavebné dispozície a stavebný plán) fungujú tak, že nechávajú rezidentov vcítiť sa do role rozhodujúcich zástupcov v zaisťovaní ich bezpečnosti. Ďalej vysvetľuje, že rezidenčná oblasť je ochrániteľná iba v prípade ak rezidenti majú v úmysle prijať spomínanú rolu. „Ochrániteľný priestor je teda sociofyzikálny jav,“ ozrejmuje Newman. Spoločnosť aj fyzické predpoklady sú teda základnými stavebnými kameňmi úspešného projektu ochrániteľného priestoru.

Teória konštatuje, že oblasť bude bezpečnejšia ak rezidenti majú zmysel pre vlastníctvo a zodpovednosť za svoju komunitu, v ktorej žijú. Newman presadzuje myšlienku, že zločin je izolovaný pretože je odstránené jeho možné pole pôsobnosti za predpokladu, že každý priestor v okolí je vo vlastníctve a je udržovaný zodpovednými obyvateľmi. Ak na potenciálneho zločinca vplýva efekt starajúcej sa komunity, bude sa cítiť menej bezpečne pri páchaní nelegálneho činu.

Podmienky pre možnosť fungovania ochrániteľného priestoru:

1. Územnosť – každého domov je vážený.
2. Prirodzený dohľad – spojenie medzi fyzickými vlastnosťami okolia a schopnosťou rezidentov vidieť, čo sa práve deje v okolí.
3. Podoba – schopnosť dizajnu dodať pocit bezpečia.
4. Prostredie – ostatné vlastnosti, ktoré môžu ovplyvniť bezpečnosť (napr. vzdialenosť policajnej stanice, rušná obchodná oblasť).
5. Bezpečné okolité oblasti – pre väčšiu bezpečnosť, rezidenti nadobudnú schopnosť dohľadu nad blízkymi oblasťami pomocou spoločného dizajnu oblastí.

Zámer

Zámerom fyzických schopností je vytvoriť pocit teritorializmu v komunite, ktorá zaistí bezpečné životné prostredie pre tých, ktorí sa oň starajú. Podľa teórie, oblasti evokujúce teritorializmus sú najodstrašujúcejšie príklady trestnej a výtržníckej činnosti. Súkromný majetok a spoločný priestor komunity by mali byť chránené podobne. Newmanov zámer je vytvorenie princípov pre zodpovednú ochranu spoločného priestoru ale i priestoru mimo priamy dosah obyvateľa. Domáci by mali dostatočne chrániť svoj priestor pred zločinom rovnako ako svoj vlastný majetok. Od riedko až po tie husto obývané oblasti je kľúčom neustály rozvoj spoločenskej oblasti.

Princíp

Pre vytvorenie udržateľného spoločného priestoru by mali byť jednotlivé rezidencie rozdelené na menšie subjekty s podobnými rodinami kvôli lepšej kontrole. Zodpovednosť za blízku oblasť je oveľa lepšie zvládateľná v menších rodinných komunitách ako vo väčšej komunite. Lepší efekt sa dá dosiahnuť správnym rozložením interiéru, ktorý bude poskytovať neustály rozhľad na okolie. Menšie skupinky používajú oveľa častejšie oblasti v ich blízkosti. Počet aktivít v priestore sa zvyšuje, teda pocit vlastníctva a potreby vlastniť pretrváva. Na druhej strane, ak priestor využíva väčšia skupina nikto nemá naozajstnú kontrolu nad oblasťou a dosiahnuť všeobecnú zhodu je veľmi náročné. Domáci by mali pociťovať potrebu rozšíriť ich dozor aj na prístupové cesty k ich majetkom a uliciam. Neustála premávka na cestách a zvyčajných vstupoch je veľmi dôležitým aspektom obranného dizajnu.

Prítomnosť

Ale koncept ochrániteľného priestoru sa stal aj predmetom kontroverzie. Ministerstvo spravodlivosti Spojených štátov amerických spravilo experiment v meste Hartford, kam prinieslo nové verejné obývacie projekty dizajnované podľa teórie ochrániteľného priestoru, no výsledky v Hartforde nepriniesli žiadny zjavný pokles kriminality. Možný dôvod je ten, že na verejnosti nemôžu nikoho požiadať aby opustil priestor, v ktorom bývajú, pokiaľ nespácha zločin, ale pokiaľ ide o súkromný majetok, tak je možné spomínané žiadať.

Teória bola veľmi populárna v mestskom dizajne od jeho vzniku až do osemdesiatych rokov 20. storočia. Základné myšlienky sa využívali a využívajú aj naďalej. Počas deväťdesiatych rokov došlo k zmenám pri implementácii teórie, no Newmanove základné princípy fungujú v dizajne dodnes.

Zdroje

• http://www.csiss.org/classics/content/41
• http://www.huduser.org/publications/pdf/def.pdf
• http://books.google.cz/books?id=ljzXAgAAQBAJ&pg=PA176&lpg=PA176&dq=giddens+defensible+space+theory&source=bl&ots=P-JOf5w6sg&sig=UzPW2r-yfLAOmTYA7fA7bKqHlHo&hl=sk&sa=X&ei=MXRuVKjoEYbDOe30gJAL&ved=0CFEQ6AEwBg#v=onepage&q&f=false
• GIDDENS Anthony. Sociologie. 1. vydanie. Praha: Argo, 1999. ISBN 80-7203-124-4