Teória záhaľčivej triedy
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Teória záhaľčivej triedy je sociologická teória od amerického sociológa a ekonóma Thorsteina Veblena. Teóriu sformuloval v rovnomennej knihe v roku 1899 (ang. The Theory of the Leisure Class), ktorá pojednáva o kritike spoločnosti založenej iba na majetkovom súťažení.
Kniha Teória záhaľčivej triedy patrí k najslávnejším prácam tzv. kritickej sociológie, v ktorej Veblen kritizuje okázalú spotrebu (conspicuous consumption) v súvislosti so spoločenskou triedou a konzumizmom, odvodených zo spoločenského rozvrstvenia ľudí a deľby práce, ktoré sú sociálne inštitúcie feudálneho obdobia a tie pokračovali rovnako v modernej ére.
Podľa Veblena má človek vrodený tzv. pracovný inštinkt[1], ktorá vedie človeka k pozitívnemu postoju k produkcií, k užitočnej práci a k všetkému, čo mu skutočne slúži, zjednodušene, má vrodenú túžbu k užitočnosti. Správanie záhaľčivej triedy je v priamom rozpore s autorovým presvedčením, čo je dôvodom na jeho kritiku. O určitom pracovnom inštinkte sa stretávame práve u nižších tried, ktorých obvyklým prostriedkom získavania statkov je pracovitosť, produktívna práca a šetrnosť (prostá spotreba)[2].
V novodobej anonymnej spoločnosti je okázalá záhaľka (conspicuous leisure) vytlačovaná okázalou spotrebou. Oba tieto typy sú založené na mrhaní materiálnymi hodnotami, ale výstredná útrata ako prostriedok dosvedčenia výšky bohatstva prevyšuje neproduktívne trávenie času.
Kritika konzumizmu sa objavila už v dobe ekonóma a filozofa Karla Marxa. Je zrejmé, že Veblen z hľadiska prístupu k spoločnosti bol ovplyvnený práve ním. Marx má hlavný podiel na spopularizovaní pojmu trieda. Tento pojem ale nebol v ekonomickej, filozofickej a sociologickej terminológii novinkou[3].
Záhaľčivá trieda upraviť
Vyššie (vládnuce) triedy sú tradične ( od feudalizmu) zbavené nutnosťou venovať sa výrobnými činnosťami alebo sú z nich úplne vylúčené a zaoberajú sa len takými zamestnaniami, ktorým je prikladaný určitý stupeň úctyhodnosti[4]. Platí, že bohatstvo dodáva človeku úctu a prestíž. Zbohatlíkom nestačí len majetok vlastniť, ako formu zvyšovania sociálneho statusu, majú potrebu ho demonštrovať okoliu. Veblen prostriedky, ktorými vyššie vrstvy predvádzajú svoje bohatstvo definoval ako okázalú (nápadnú) záhaľku a okázalú spotrebu.
Okázalá záhaľka upraviť
Podľa Veblena sa práve táto vyššia trieda venuje tzv. okázalej záhaľke, ktorú nedefinuje ako nehybný pokoj a nečinnosť, ale označuje ako neproduktívne trávenie času. Čas sa trávi neproduktívne, pretože produktívna práca je pociťovaná ako niečo nedôstojné[5]. Tento termín autor použil k zobrazeniu chovania zbohatlíkov, spoločenskej triedy, ktorá sa vytvára v 19. storočí ako dôsledok zhromaždenia peňazí majiteľmi manufaktúr počas druhej priemyselnej revolúcie.
Fyzická práca, výroba, všetko, čo má nejakú priamou spojitosť s obstarávaním každodenných životných potrieb, je výlučnou doménou nižšej triedy. Tato nižšia trieda zahrňuje nevoľníkov a iné závislé osoby, obvykle ženy[6].
Okázalá spotreba upraviť
Pracujúca trieda, narozdiel od triedy vyššej, môže míňať na veci nezbytne potrebné k prežitiu. Vyššia spoločenská vrstva má potrebu odlíšiť sa od pracujúcich. Na to využíva tzv. okázalú spotrebu. Luxus a komfort patrí jedine záhaľčivej triede. Tá zbytočnosť pracovať a zároveň schopnosť plytvať peniazmi na predmety, ktoré si pracujúca trieda nemôže dovoliť, využíva ako prostriedok na udržiavanie či zvyšovanie sociálneho statusu[7].
Pozadie vzniku teórie upraviť
Teória je založená na myšlienke evolučného vývoja inštitúcií (sociálnych a ekonomických), ktoré definujú spoločnosť. Veblen argumentuje tým, že technológie a remeslá sú základom ekonomickej produkcie, ale zároveň upozorňuje, že je nimi účelne plytvané. Thorstein Veblen hovorí o pomeroch v továrňach ako o diskriminačných. Robotníci musia byť pilní, efektívni a musia vzájomne spolupracovať, zatiaľ čo majitelia tovární akumulujú zisky a verejne sa nimi chvália.
Spoločenské pravidlá, až na malé výnimky, zaručujú vyšším triedam oslobodenie od produktívnej činnosti, čo môžeme chápať aj ako ekonomický výraz nadriadenosti týchto tried.
Konzumná spoločnosť slúži k zneužívaniu priemyslu za vidinou slávy a bohatstva. Glorifikácia skazenej spoločnosti vedie jedine k tomu, že zaháľčivej triedy pribúda na miesto toho, aby sme sa bránili a šli proti nej.
Veblen taktiež hovorí, že každý tieto princípy zneužíva, pokiaľ mu to jeho majetky dovolia. Často dochádza k tomu, že túžba na niekoho zapôsobiť je silnejšia, než túžba po vlastnom pohodlí a po naplneniu najzákladnejších materiálnych potrieb.
Referencie upraviť
- ↑ VEBLEN, Thorstein. Teorie záhalčivé třídy. [s.l.] : [s.n.]. S. 19.
- ↑ VEBLEN, Thorstein. Teorie záhalčivé třídy. [s.l.] : [s.n.]. S. 34.
- ↑ WAWROSZ, Petr. Thorstein Veblen a americká meziválečná institucionálni ekonomie [online]. 2007, [cit. 2016-11-30]. Dostupné online. Archivované 2016-03-25 z originálu.
- ↑ VEBLEN, Thorstein. Teorie zahálčivé třídy. [s.l.] : [s.n.]. S. 9.
- ↑ VEBLEN, Thorstein. Teorie zahálčivé třídy. [s.l.] : [s.n.]. S. 40.
- ↑ VEBLEN, Thorstein. Teorie záhalčivé třídy. [s.l.] : [s.n.]. S. 10.
- ↑ VEBLEN, Thorstein. Teorie záhalčivé třídy. [s.l.] : [s.n.]. S. 60.
Literatúra upraviť
- VEBLEN, Thorstein Bunde, Teorie zahálčivé třídy. Praha : Sociologické nakladatelství. 1999, 344 s. ISBN 80-85850-71-0 (česky)
- VOJTÍŠEK, Jiří a kol.: Politická ekonomie - kapitalismus. Praha : Svoboda. 1980, 673 s. (česky)