Theodóros z Messénie

Theodóros (starogr. Θεόδωρος) bol dvojnásobný olympijský víťaz v behu na jedno stadion v 1. stor. pred Kr.[1][2]

Theodóros z Messénie si na 183. a na 184. olympijských hrách v rokoch 48 a 44 pred Kr. vybojoval víťazstvá v behu na jedno stadion.[1][2] Beh na vzdialenosť jedného stadia sa v Olympii zaviedol už na počiatku hier, t. j. podľa tradície v roku 776 pred Kr.[1][3][4] a bol hlavným pretekom aj po zavedení ďalších súťažných disciplín. Theodóros dal 183. a 184. olympiáde svoje meno, pretože menom víťazov tejto olympijskej disciplíny sa označovali všetky olympiády.[5]

Správu o olympijských víťazstvách Theodóra zaznamenal staroveký historik Eusebios z Kaisareie v zozname olympijských víťazov (víťazov stadiodromu od 1. až po 249. olympiádu), ktorý je súčasťou jeho diela Kronika (starogr. Παντοδαπὴ Ἱστορία – Pantodapé Historia).[1] Tento zoznam vyhotovoval na začiatku 4. storočia, a to hlavne z písomností Iulia Africana, autora diel, zachovaných prevažne vo fragmentoch.[6] Eusébios ešte uvádza, že počas jeho prvého olympijského víťazstva vládol v Ríme cisár Iulius Caesar a počas druhého Augustus.[1]

Podľa moderných bádateľov sa najcharakteristickejšie rysy moci tzv. raného cisárstva v Ríme začali v roku 31 pred Kr. K ústavnému nastoleniu cisárstva však došlo postupne od roku 27 pred Kr., a to rozhodnutiami rímskeho senátu zvyšovať Octavianovi právomoci. Výrazom týchto rozhodnutí sa stalo i meno Augustus (Vznešený), pod ktorým sa adoptívny syn Caesara postavil do čela dlhej rady ďalších rímskych cisárov.[7]

Referencie a bibliografiaUpraviť

  1. a b c d e Eusebios, Kronika 2,193.[1]}
  2. a b Mark Golden. Sport in the ancient world from A to Z. London : Taylor & Francis, 2003. ISBN 0-203-49732-5. S. 163.
  3. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 377.
  4. Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 246.
  5. Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 140.
  6. Josef Šusta. Dějepisectví. Praha : Nákl. Historického klubu, 1933. S. 9.
  7. Jan Burian. Římské impérium. Praha : Svoboda-Libertas, 1994. 25-004-94. S. 23.

Pozri ajUpraviť