Theodóros z Messénie
Theodóros (starogr. Θεόδωρος) bol dvojnásobný olympijský víťaz v behu na jedno stadion v 1. stor. pred Kr.[1][2]
Theodóros z Messénie si na 183. a na 184. olympijských hrách v rokoch 48 a 44 pred Kr. vybojoval víťazstvá v behu na jedno stadion.[1][2] Beh na vzdialenosť jedného stadia sa v Olympii zaviedol už na počiatku hier, t. j. podľa tradície v roku 776 pred Kr.[1][3][4] a bol hlavným pretekom aj po zavedení ďalších súťažných disciplín. Theodóros dal 183. a 184. olympiáde svoje meno, pretože menom víťazov tejto olympijskej disciplíny sa označovali všetky olympiády.[5]
Správu o olympijských víťazstvách Theodóra zaznamenal staroveký historik Eusebios z Kaisareie v zozname olympijských víťazov (víťazov stadiodromu od 1. až po 249. olympiádu), ktorý je súčasťou jeho diela Kronika (starogr. Παντοδαπὴ Ἱστορία – Pantodapé Historia).[1] Tento zoznam vyhotovoval na začiatku 4. storočia, a to hlavne z písomností Iulia Africana, autora diel, zachovaných prevažne vo fragmentoch.[6] Eusébios ešte uvádza, že počas jeho prvého olympijského víťazstva vládol v Ríme cisár Iulius Caesar a počas druhého Augustus.[1]
Podľa moderných bádateľov sa najcharakteristickejšie rysy moci tzv. raného cisárstva v Ríme začali v roku 31 pred Kr. K ústavnému nastoleniu cisárstva však došlo postupne od roku 27 pred Kr., a to rozhodnutiami rímskeho senátu zvyšovať Octavianovi právomoci. Výrazom týchto rozhodnutí sa stalo i meno Augustus (Vznešený), pod ktorým sa adoptívny syn Caesara postavil do čela dlhej rady ďalších rímskych cisárov.[7]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ a b c d e Eusebios, Kronika 2,193.[1]}
- ↑ a b Mark Golden. Sport in the ancient world from A to Z. London : Taylor & Francis, 2003. ISBN 0-203-49732-5. S. 163.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 377.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 246.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 140.
- ↑ Josef Šusta. Dějepisectví. Praha : Nákl. Historického klubu, 1933. S. 9.
- ↑ Jan Burian. Římské impérium. Praha : Svoboda-Libertas, 1994. 25-004-94. S. 23.