Tommy Salo
Tommy Salo (* 1. február, 1971, Surrahammar, Švédsko) je bývalý švédsky profesionálny hokejový brankár. Preslávil sa najmä pôsobením v tímoch New York Islanders a Edmonton Oilers v National Hockey League, ale aj reprezentáciou Švédska na medzinárodných turnajoch. Jeho najvýraznejším úspechom bolo zlato na Zimných olympijských hrách 1994, keď priviedol Švédsko k zlatej medaile a stal sa najlepším brankárom turnaja.[1]
|
Tommy Salo | |
 | |
| Celé meno | Tomas Mikael Salo |
| Štátna príslušnosť |  Švédsko
|
| Narodenie | 1. február 1971 (53 rokov), Surahammar, Švédsko |
| Pozícia | brankár |
| Lapačka | ľavá ruka |
| Hral za | NHL New York Islanders (1994-1999) Edmonton Oilers (1999-2004) Colorado Avalanche (2003-2004) IHL Utah Grizzlies (1994-1996) Elitserien Västerås IK (1989-1994) MoDo Hockey (2004-2005) Frölunda HC (2005-2007) HockeyAllsvenskan Surahammars IF (1988-1989) IK Westmannia (1990-1992) |
| NHL draft | 5. kolo, 118. celkovo, 1993, New York Islanders |
| Aktívna činnosť | 1988 – 2007 |
Kariéra upraviť
Juniorský hokej, Elitserien a reprezentácia (1988 – 1994) upraviť
Tommy Salo patril k najvýraznejším švédskym brankárskym talentom 90-tych rokov. Už v juniorských súťažiach dosahoval mimoriadne výsledky a ako 21-ročný reprezentoval seniorský B-čkový výber Švédska na medzinárodnej pôde (1992).
V najvyššej švédskej súťaži Elitserien debutoval v sezóne 1992/93, keď nastupoval za tím Västerås IK, kde okamžite získal post brankárskej jednotky a zaznamenal najnižší priemer inkasovaný gólov na zápas v lige (2,46). V lete 1993 ho tím New York Islanders draftoval do NHL z celkovej 118. pozície (5. kolo). Jeho rozvoj však pokračoval vo Švédsku.
Prelomovým momentom v Salovej kariére sa stala jeho účasť na Zimných olympijských hrách 1994, na ktorých sa nezúčastnili hráči z National Hockey League a švédsky tím bol zostavený najmä z hráčov z Elitserien. Salo bol vyhlásený za najlepšieho brankára turnaja a priviedol Švédsko k zlatej medaile. Kultovým momentom jeho kariéry sa stal zákrok vo finálovom zápase proti výberu Kanady, keď akrobatickým vykopnutím nohy do vzduchu zlikvidoval samostatný nájazd Paula Kariyu a zaistil výhru Švédska 3:2 po nájazdoch. Salo sa okamžite stal švédskou hviezdou a k tomu v tom istom roku pomohol Švédsku získať aj bronzovú medailu na Majstrovstvách sveta, kde však už ako dvojka kryl chrbát skúsenému brankárovi Rogerovi Nordströmovi.
V lete 1994 bol povolaný do zámoria, kde ho Islanders umiestnili do tímu Denver Grizzlies v IHL.
New York Islanders (1994 – 1999) upraviť
Hneď v prvej sezóne v zámorí zaznamenal výrazný úspech s tímom Denver Grizzlies, keď nielenže svoj tím priviedol k zisku Turner Cupu, ale zároveň sa stal najlepším nováčikom, brankárom a najužitočnejším hráčom sezóny.
11. apríla 1995 navyše debutoval aj v NHL, keď ho Islanders povolali na 6 zápasov. Vo svojom prvom prehral proti tímu Tampa Bay Lightning (2:5), ale prvú výhru získal hneď v ďalšom zápase proti Quebec Nordiques (5:2). O Salovi sa vyjadril hokejový expert Jeff Williams: „Podľa mňa má Salo veľký potenciál, ale generálny manažér Maloney si myslí, že ešte potrebuje čas sa adaptovať na severoamerických strelcov“.[2]
Salova príprava na NHL vyvrcholila v sezóne 1995/96, keď Grizzlies znova priviedol k zisku Turner Cupu a stal sa najužitočnejším hráčom v Play-Off. V prvom tíme Islanders dostal šancu v 10 zápasoch, ale jeho výkony stále neboli presvedčivé.
Úplné angažmán v prvom tíme získal až v sezóne 1996/97 ako 25-ročný. Salo v nej vytlačil z pozície prvého brankára Islanders Érica Fichauda a predstavil sa až v 58 zápasoch, z ktorých vyhral 20 a pripísal si 90,4% úspešnosť zákrokov.
V roku 1997 Salo navyše započal svoju šnúru reprezentácie Švédska na Majstrovstvách sveta. Svoju krajinu reprezentoval na každom jednom svetovom šampionáte až do roku 2003, pričom až do roku 2005 hral aspoň v jednom reprezentačnom zápase za sezónu. Na Majstrovstvách sveta 1997 sa stal najlepším brankárom turnaja a priviedol Švédov k striebru.
V sezónach 1997/98 a 1998/99 nastupoval naďalej ako prvý brankár Islanders, ktorí sa však výkonnostne trápili. Salo si aj napriek tomu udržal solídne čísla a etabloval sa medzi brankársku ligovú elitu.
Kolektívne, ale aj individuálne úspechy naďalej zbieral na medzinárodných turnajoch, keď v roku 1998 získal na Majstrovstvách sveta zlato a v roku 1999 bronz. V oboch turnajoch bol vyhlásený do All-Star Tímu a v roku 1999 znova získal titul najlepšieho brankára. Švédsko reprezentoval aj na Zimných olympijských hrách 1998, kde však po štyroch zápasoch Švédsko nepostúpilo do bojov o medaile. Salove čísla však boli nadpriemerné.
Salove pôsobenie v organizácii Islanders skončilo výmenou do tímu Edmonton Oilers. Salo putoval do kanadského tímu výmenou za centra Matsa Lindgrena a 8. výber v Drafte 1999.
Edmonton Oilers (1999 – 2004) upraviť
V Edmontone zažil Salo najlepšie roky svojej klubovej kariéry. Hoc Oilers sa podobne ako Islanders výkonnostne trápili, mnohí odborníci konštatovali, že Salo sa stal vytúženou náhradou za legendárneho Curtisa Josepha.
Salo sa v priebehu rokov strávených v Edmontone dvakrát stal súčasťou All-Star Game, chytal veľké porcie zápasov (jeho rekord sa stalo až 73 zápasov v jednej sezóne) a v ročníku 2000/01 udržal až 8 čistých kont.
Kým v roku 2001 bol Salo na vrchole svojej výkonnosti, v roku 2002 zažil dve výrazné rany. Prvou bola prehra na Zimných olympijských hrách 2002 proti výberu Bieloruska 3:4, ktorá zapríčinila vypadnutie Švédov pred štvrťfinále. Práve posledný rozhodujúci bieloruský gól, ktorý padol v 57. minúte za stavu 3:3 bol prisudzovaný Salovi. Nahodenie puku spred červenej čiary Bielorusov sa odrazilo od Salovej masky a dostalo sa do brány.[3] V tom istom roku na Majstrovstvách sveta Švédi so Salom v bráne zas nezvládli udržal dvojgólové vedenie v semifinále a pred domácim publikom v Göteborgu podľahli výberu Slovenska 2:3 po nájazdoch. Na domácom šampionáte nakoniec získali bronz (v zápase o 3. miesto sa však už v bránke nepredstavil). Počas Salovho pôsobenia v Edmontone získal so švédskym výberom dokopy dve bronzové a jednu striebornú medailu. Do All-Star Tímu turnaja bol menovaný už iba raz (2000).
Salo bol v Edmontone vyhlásený za najlepšieho hráča tímu trikrát v rade (2000 – 2002). Napriek jeho výborným výkonom v základnej časti, však nedokázal on ani jeho tím na výkony nadviazať v Play-Off a trikrát boli vyradení už v 1. kole (2000, 2001 a 2003).
Salova výkonnosť prudko klesla v sezóne 2003/04 a po konfliktoch s vedením klubu bol prekvapivo vymenený do tímu Colorado Avalanche.[4] Tu však len ako druhý brankár za Švajčiarom Davidom Aebischerom nastúpil len do piatich zápasov v základnej časti a jedného v Play-Off. Colorado bolo vyradené v druhom kole.
Návrat do Švédska a koniec kariéry (2004 – 2007) upraviť
Sezóna 2004/05 znamenala pre NHL Lockout a hráči si hľadali angažmán v iných ligách. Salo sa vrátil do Elitserien, tentokrát však nastupoval za tím Modo Hockey. V tom istom roku naposledy reprezentoval Švédsko na medzinárodnom turnaji. Ako náhradný brankár sa dostal do výberu na Svetový pohár. Zasiahol však len do jediného zápasu a Švédsko na turnaji úspešné nebolo.
Po skončení Lockoutu sa do zámoria už nevrátil a kariéru ukončil dvoma sezónami v najvyššej švédskej súťaži, v drese tímu Frölunda HC Göteborg, ktorý priviedol k striebornej medaile súťaže (2006).
Profesionálnu hokejovú kariéru oficiálne ukončil v lete 2007 ako 36-ročný.
V rokoch 2010 – 2015 pôsobil ako generálny manažér tímu Leksands IF. V súčasnosti sa venuje trénerskej činnosti v švédskom juniorskom hokeji.
Ocenenia a úspechy upraviť
Salo získal olympijské zlato v roku 1994. Zlato, dve striebra a štyri bronzy získal aj na Majstrovstvách sveta. Švédsko reprezentoval na 8 svetových šampionátoch, troch olympiádach, jednom juniorskom svetovom šampionáte a jednom Svetovom pohári. Raz bol vyhlásený za najlepšieho brankára olympijských hier a dvakrát za najlepšieho brankára Majstrovstiev sveta, v All-Star Tíme bol trikrát.
Z klubových úspechov si odniesol dva Tuner Cupy a striebornú medailu z Elitserien. Dvakrát sa stal súčasťou All-Star Game NHL, dvakrát sa stal najlepším brankárom, raz najlepším hráčom a raz najužitočnejším hráčom Play-Off severoamerickej ligy IHL.
V NHL odchytal 526 zápasov, v ktorých si pripísal 210 výhier, 225 prehier a 73 remíz. Jeho kariérna % úspešnosť zákrokov bola 90,5 (93. miesto v histórii) a priemer inkasovaných gólov na zápas 2,55 (53. miesto v histórii). V lige strávil 10 sezón.
21. januára 2013 bol prijatý do Siene slávy švédskeho hokeja.
Kontroverzia upraviť
Salo 21. januára 2021 havaroval na diaľnici neďaleko mesta Linköping. Dychová skúška preukázala, že šoféroval pod vplyvom alkoholu a bol odsúdený na trest odňatia slobody po dobu dvoch mesiacov.[5]
Referencie upraviť
- ↑ Tommy Salo at eliteprospects.com [online]. www.eliteprospects.com, [cit. 2024-01-06]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Tommy Salo [online]. hockeygoalies.org, [cit. 2024-01-06]. Dostupné online.
- ↑ Oilers History: Tommy Salo and the goal that changed everything - Edmonton, Alberta - Our Hometown [online]. www.hometownhockey.ca, [cit. 2024-01-07]. Dostupné online.
- ↑ HODGKINSON, Preston. Oilers' Forgotten Greats: Tommy Salo [online]. The Hockey Writers, 2020-07-11, [cit. 2024-01-07]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Tommy Salo dostal dva mesiace väzenia, šoféroval opitý [online]. TERAZ.sk, 2021-01-21, [cit. 2024-01-07]. Dostupné online.