Trofim Denisovič Lysenko
Trofim Denisovič Lysenko (rus. Трофи́м Дени́сович Лысе́нко, * 29. september 1898, Karlivka, Rusko – † 20. november 1976, Moskva, ZSSR) bol sovietsky agronóm považovaný za významného predstaviteľa tzv. mičurinovej agronómie, popredný biológ počas Stalinovej éry. Známy sa stal kvôli zavádzaniu nevedeckých metód v biológii a poľnohospodárstve.
| Trofim Deisovič Lysenko | |
| sovietsky agronóm a biológ | |
 | |
| Narodenie | 29. september 1898 Karlivka, Rusko |
|---|---|
| Úmrtie | 20. november 1976 (78 rokov) Moskva, ZSSR |
| Známy vďaka | propagácii nevedeckých metód |
| Rodičia | Denis Lysenko, Oksana Lysenko |
| Odkazy | |
| Commons |  Trofim Denisovič Lysenko |
Odmietal mendelovskú genetiku, ktorú sa pokúšal nahradiť teóriami hybridizácie ruského šľachtiteľa I.V. Mičurina. Napriek tomu, že bol Lysenko bezpartajný, podarilo sa mu vďaka dobrým kontaktom s politickými špičkami presadzovať svoje teórie ako jediné správne a viesť štvavú kampaň proti svojim oponentom z radov biológov. Jeho snahy o zvýšenie produkcie poľnohospodárskych výnosov si vyslúžili pozornosť a podporu Stalina, najmä po hladomoroch v 30. rokoch a poklese produktivity sovietskeho poľnohospodárstva, ktorá nasledovala po násilnej kolektivizácii.
V roku 1940 sa stal riaditeľom Ústavu genetiky Sovietskej akadémie vied, čím dosiahol vrchol svojej moci. Presadzoval anti-mendelovské doktríny a výrazne tým ovplyvnil sovietsky vzdelávací systém. V roku 1948 znamenal nesúhlas s Lysenkovou teóriou prostredím získanej dedičnosti politické prenasledovanie, stratu miesta vo vedeckom pracovisku alebo dokonca väzenie. Viacerí vedeckí oponenti Lysenka zahynuli vo väzeniach NKVD. Lysenkove práce boli v Sovietskom zväze oficiálne odsúdené v roku 1964 a v roku 1965 bol odvolaný z funkcie riaditeľa Ústavu genetiky.[1] Napriek následnému návratu k mendelovskej genetike a klasickej vede krajina v tomto odvetví vedy stratila krok s vývojom vo svete.
Lysenko ako agronóm propagoval viacero postupov, ako jarovizáciu, letnú výsadbu zemiakov. Väčšina jeho metodík bola kritizovaná vedcami ako boli P.N. Konstantinov, A.A. Ľubiščev, P.I. Lisicyn a ďalší. Okrem kritiky jeho poľnohospodárskej metodiky, väčšina vedeckej obce odsudzovala aj jeho odmietanie medzinárodnej vedy a poľnohospodárskej praxe. Niektoré metodiky ako napr. boj s ochoreniami cukrovej repy, ktoré už dávno pred Lysenkom zaviedol maďarský entomológ Jablonovsky, boli považované za zastarané. Presadzoval nevedeckú teóriu štadiálneho vývoja rastlín. Podporoval tiež teóriu O.B. Lepešinskej o vzniku buniek z bezštruktúrnej živej hmoty, neskôr preukázateľne považovanú za pavedu.
Referencie upraviť
- ↑ MEDVEDĚV, Žores. The rise and fall of T.D. Lysenko. New York : Columbia University Press. 284 s. Dostupné online. ISBN 0-231-03183-1, 978-0-231-03183-7. (po anglicky)
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trofim Denisovič Lysenko
Externé odkazy upraviť
- Lysenkoism in The Sceptic's Dictionary
- Ronald Fisher (1948). What Sort of Man is Lysenko? Listener, 40: 874–75
- Letter from Lysenko's parents to Stalin, Pravda, 3 January 1936.
- Lecourt, Dominique, Proletarian Science? The Case of Lysenko (1977), Atlantic Highlands, Humanities Press, London, this digital edition first published 2003
- BBC program (In Our Time) on Lysenko