Tryfón z Filadelfie
Tryfón (starogr. Τρύφων) bol olympijský víťaz v behu na jedno stadion v 1. stor. pred Kr.[1][2]
Tryfón z lýdskej Filadefie si na 211. olympijských hrách v roku 67 pred Kr. vybojoval víťazstvo v behu na jedno stadion.[1] V Olympii boli víťazi hier korunovaní olivovým vencom zo stromu rastúceho v Diovom posvätnom okrsku,[3] ale Tryfóna ocenili aj poctou celogréckeho meradla, a to tak, že 211. olympiádu nazvali jeho menom. Beh na vzdialenosť jedného stadia bol totiž hlavným olympijským pretekom a menom víťaza tejto disciplíny sa každá olympiáda označovala.[4][5]
Olympijské víťazstvo Tryfóna zaznamenal staroveký historik Eusebios z Kaisareie v zozname olympijských víťazov (víťazov stadiodromu od 1. až po 249. olympiádu), ktorý je súčasťou jeho diela Kronika (starogr. Παντοδαπὴ Ἱστορία – Pantodapé Historia).[1] Tento zoznam vyhotovoval na začiatku 4. storočia, a to hlavne z písomností Iulia Africana, autora diel, zachovaných prevažne vo fragmentoch.[6]
Tieto olympijské hry boli na rozkaz rímskeho cisára Nera odložené o dva roky, aby sa program hier stačil zreformovať podľa jeho želania, lebo sa na nich rozhodol sám vystupovať.[1][2] Nera už totiž neuspokojila len brutalita a neresti, zaumienil si ešte, že prevýši všetkých umelcov a atlétov.[2] V Olympii sa tak napr. po prvý raz (aj posledný raz) konali umelecké súťaže v hre na lýre a v prednese tragédie.[7] Celé 211. hry by boli bývali akýmsi „cirkusom cisára Nera“, keby si hellanodikovia od neho nevymohli aspoň to, aby sa napriek jeho „reforme“ konali tradičné preteky v behu na jedno stadion.[2]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ a b c d Eusebios, Kronika 2,193.[1]
- ↑ a b c d Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Brat islava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 182.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 363.
- ↑ Mark Golden. Sport in the ancient world from A to Z. London : Taylor & Francis, 2004. ISBN 0-203-49732-5. S. 158.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Brat islava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 140.
- ↑ Josef Šusta. Dějepisectví. Praha : Nákl. Historického klubu, 1933. S. 9.
- ↑ Suetonius, De vita Caesarum, Nero, 22, 23.