Zo všetkých krajín, kam sa Ukrajinci po konci prvej svetovej vojny rozpŕchli boli represálie ich obyvateľstva najmasovejšie v Poľsku.

Záviseli však od viacerých faktorov, najmä však od správania sa jednotlivých politických strán v Poľsku. Z času na čas centralistická moc vo Varšave tieto represálie zmierňovala, avšak len na chvíľu, pretože prívrženci miestnych členov vlády, úradníci a komandanti ich odmietli uskutočňovať. V konečnom dôsledku začala poľská vláda na ukrajinskom obyvateľstve realizovať politiku konfrontácie. V roku 1924 prijala zákon, ktorým zakazovala používanie ukrajinského jazyka vo vládnych organizáciách. V tom istom roku minister školstva Stanislav Grabský uskutočnil reformu, na základe ktorej z väčšiny ukrajinských škôl stali bilingválne školy s prevažujúcim poľským jazykom. Ukrajinci sa nemohli dostať na svoje univerzity, na ktorých boli postupne rušené katedry ukrajinského jazyka a sľub, ktorý poľská vláda ukrajinskému obyvateľstvu dala, že postaví ukrajinskú univerzitu v Poľsku, zostal nesplnený.

Spomedzi prvých politických krokov poľskej vlády si veľkú nespokojnosť ukrajinských roľníkov vyslúžila kolonizácia krajiny. V roku 1920 začala totiž poľská vláda pozývať z oblasti Haliče a Volyne miestne obyvateľstvo (tzv. usadlíkov) a dávala im peniaze a rôzne iné posty v zamestnaní (policajti, poštári, železničiari, úradníci), aby tak upevnila postavenie poľského obyvateľstva a jeho prevahu nad ukrajinským na východnej hranici Poľska. Podľa ukrajinských zdrojov takto do roku 1938 prišlo 100 000 - 200 000 usadlíkov.

Od roku 1926, keď sa v Poľsku vymenila vláda a k moci prišla viac autoritatívna vláda začali sa objavovať prvé príznaky možného zmiernenia vzťahov Poliakov a Ukrajincov. Zhoršila sa však situácia pravoslávnych veriacich, ktorých poľské obyvateľstvo začalo diskriminovať. Ukrajinsko-poľské vzťahy, ktoré sa citeľne prejavili u ukrajinských roľníkov, dosiahli svoje dno počas veľkej depresie rokov 1929 - 1933, kedy trpeli nedostatkom práce a poklesom dopytu o ich produkty.

  • O. Subteľnyj. Ystorija Ukrajiny. Kyjiv, 2006.

Pozri aj

upraviť