Umma

Umma (iné názvy: Umme, Ummi, Ubme) bolo staroveké mesto v Sumeri. Ležalo v súčasnom guvernoráte Dí Kár (Dhí Qár) v Iraku v lokalite Džocha a/alebo podľa starších názorov v lokalite Umm al-Akarib.

Umma bola asi hlavným mestom ranodynastického mestského štátu/kráľovstva nazývaného Umma/Umme/Gišša/Giša; jeho druhým hlavným mestom bolo (prinajmenšom v istom období) podľa niektorých názorov susedné mesto dobovo označované názvom Gišša (možno dnešný Umm al-Akarib). Toto platí bez ohľadu na to, ktorej konkrétnej dnešnej lokalite názvy Umma a Gišša zodpovedali.

V období okolo roku 2020 v lokalite Džocha realizovali vykopávky slovenskí archeológovia s podporou Zoroslava Kollára.

Poloha

Umma sa obyčajne (jednak tradične a jednak znova dnes) stotožňuje s lokalitou Džocha (Tell Džocha, Tell Ǧōḫa, angl. Tell Jokha), zatiaľ čo susedné nálezisko Umm al-Akarib (Umm al-Aqarib), ležiace 6,5 km (ale na okrajoch len 2 km) juhovýchodne od Džochy, sa najnovšie zvykne stotožňovať so starovekým názvom Gišša (Giša). Na začiatku 21. storočia však niektorí bádatelia Ummu stotožňovali s Umm al-Akaribom a Giššu s Džochou. A existujú aj názory, že Džocha aj Umm al-Akarib boli spolu Umma, konkrétne Umm al-Akarib (plus sekundárne Džocha) v ranodynastickom období a (len) Džocha neskôr, t. j. v období Ur III.^[1]^[2]^[3]^[4]

V blízkosti sa nachádzalo mesto KI.AN,^[5] ktoré zničil Rimuš (Rímuš), vládca Akkadskej ríše. Je známe, že v meste KI.AN bolo šesť bohov.^[6]

Bohovia

Ochrannými bohmi Ummy boli Šara a Ninura. Je známe, že ranodynastický vládca Ur-Lumma postavil v Umme chrám bohu Enki-galovi a jeden bohu Nagar-pa'e.^[7]

V ranej sumerskej literárnej skladbe Inannin zostup do podsvetia Inanna odrádza démonov z podsvetia od únosu Šaru, patróna Ummy, ktorý žil v prachu.^[8]

Dejiny

Urucké a ranodynastické obdobie

Uväznený muž z Ummy na Supej stéle.

Džocha bola obývaná najneskôr počas uruckého obdobia. Pochádza odtiaľ množstvo protoklinopisných zápisov. Hoci väčšina raných textových nálezov z Džochy pochádza z ranodynastického obdobia III, niekoľko tabuliek a jedna plaketa z Džochy spadajú už do ranodynastického obdobia I a II.^[9]

Lokality Džocha aj Umm al-Akarib boli výraznejšie osídlené asi až od ranodynastického obdobia III, ale zatiaľ čo Džocha bola osídlená aj po skončení ranodynastického obdobia III, Umm al-Akarib bol na konci ranodynastického obdobia III opustený. Počas ranodynastického obdobia III bol Umm al-Akarib výrazne väčším sídlom než Džocha.^[1]^[3]

Z ranodynastického obdobia sú známe aj mená viacerých panovníkov Ummy a len dve mená panovníkov Giššy (bez ohľadu na to, čo presne tento názov označuje).^[10]^[1]^[7]

Umma je známa svojim dlhým pohraničným konfliktom s Lagašom, ktorého jedno obdobie nám okolo roku 2400 pred Kr. opisuje Entemena (Enmetena) z Lagašu.^[11]^[12]

Svoj zenit Umma ako štát dosiahla okolo roku 2350 pred Kr. za vlády Lugalzagesiho, ktorý ovládal aj Ur a Uruk.

Sargonovské obdobie

Lugalannatov nápis z Ummy z ranodynastického obdobia (zbierka múzea Louvre).

Za Akkadskej ríše bola Umma (t. j. dnešná Džocha) významným mocenským a hospodárskym centrom, ktorému konkurovali len Adab a Uruk. Je známych jedenásť guvernérov podliehajúci Akkadu a dvaja guvernéri, ktorí možno podliehali Gutiu. Jeden z nich, Lu-Utu, uvádza stavbu chrámu pre Ninchursangu a ďalší pre Ereškigal. Nammachani (Nammahni), guvernér v čase vlády gutejského kráľa Jarlagandu, uvádza stavbu a rekonštrukciu chrámu Eula (E-ula) venovaného bohyni Ninure.^[13]^[14] Lugalannatum, knieža (vládca) Ummy z obdobia vlády Sargonovcov, tam postavil chrám Egidru (E-gidru).

Obdobie Ur III

Hlinená tabuľka. Potvrdenie o dodaní. Vláda Šu-Sina z Uru, 21. storočie pred Kr. Z Ummy, Irak. Vorderasiatisches Museum, Berlín

Za vlády dynastie Ur III sa Umma (t. j. dnešná Džocha) stala dôležitým provinčným centrom. Z tohto obdobia je známych niekoľko správcov Ummy. Väčšinu z vyše 30 000 tabuliek nájdených na nálezisku tvoria práve administratívne a hospodárske texty z tohto obdobia.^[15] Poskytujú vynikajúci prehľad o dianí v Umme. Názov јеdného roku vlády uruckého vládcu Šu-Sína bol „Rok, keď Šu-Sín, kráľ Uru, postavil Šarov chrám v Umme". Aj u nasledujúceho uruckého vládcu menom Ibbi-Sín sa jeden rok vlády nazýval „Rok, keď Ibbi-Sín, kráľ Uru, postavil Šarov chrám v Umme". Šulgiho ummský kalendár (asi 21. storočie pred Kr.) je bezprostredným predchodcom neskoršieho babylonského kalendára a nepriamo aj poexilového hebrejského kalendára.

Isinsko-larské obdobie

V nasledujúcom tzv. isinsko-larskom období Sumu-El, vládca Larsy (cca 1894 – 1866 pred Kr.), označuje jeden rok ako „Rok, keď bola zničená Umma".

Referencie

↑ ^a ^b ^c Haider Oraibi Almamori. Gišša (Umm Al-Aqarib), Umma ( Jokha), and Lagaš in the Early Dynastic III Period. Al-Rāidān 2014, S. 1–37. [1]
↑ BARTASCH, V. On the Sumerian City UB-meki, the Alleged “Umma”. In: Cuneiform Digital Library Bulletin. Band 2, 2015 [2]
↑ ^a ^b Hulínek, Drahoslav, Eva Hulínková Ťuchová, and Tibor Lieskovský. “I. O DEJINÁCH SUMERSKÉHO MESTA UMMA V KONTEXTE AKTUÁLNEHO ARCHEOLOGICKÉHO BÁDANIA. Archeologický Projekt SAHI Tell Jokha.” In.: P. Fraňo/ M. Habaj (Zost.): Antica Slavica. ISBN 978-80-8105-929-2. Trnava, no. Trnava (2018). [3]
↑ Lambert, W. G. (1990). The Names of Umma. Journal of Near Eastern Studies. (1): 75–80. doi:10.1086/373421. ISSN 0022-2968. JSTOR 544410. S2CID 162374749.
↑ Marek Stępień, The Economic Status of Governors in Ur III Times: An Example of the Governor of Umma, Journal of Cuneiform Studies, vol. 64, S. 17–30, 2012
↑ Peat, J. A., An Offering - List from the Third Dynasty of Ur, Revue d’Assyriologie et d’archéologie Orientale, vol. 69, no. 1, S 19–22, 1975
↑ ^a ^b Frayne, Douglas, G͂iša and Umma, Pre-Sargonic Period: Early Periods Volume 1 (2700-2350 BC), University of Toronto Press, pp. 357-368, 2008 ISBN 978-0802035868
↑ Inana's descent to the nether world. Electronic Text Corpus of Sumerian Literature. Prevzaté 2021-07-22.
↑ Uruk period proto-cuneiform tablets from Umma
↑ Scott, Graham P. “Universal Chronology of Mesopotamia, Iran, Anatolia & the Levant - Ch.5 of Seeds of Western Culture.” Seeds of Western Culture, 2025 [4]
↑ Carrie Hritz, The Umma-Lagash Border Conflict: A View from Above, The Umma-Lagash Border Conflict: A View from Above, From Sherds to Landscapes: Studies on the Ancient Near East in Honor of McGuire Gibson, Studies in Ancient Oriental Civilization, Chicago: The Oriental Institute, S. 109-130, 2021 ISBN 978-1-61491-063-3
↑ Cooper, Jerrold S. (1983). Reconstructing history from ancient inscriptions : the Lagash-Umma border conflict. Malibu: Undena Publications. ISBN 0-89003-059-6. OCLC 10304478.
↑ Foster., Benjamin R., Archives and Record-keeping in Sargonic Mesopotamia", Zeitschrift für Assyriologie und Vorderasiatische Archäologie , vol. 72, no. 1, S. 1-27, 1982
↑ Douglas R. Frayne, Umma, The Sargonic and Gutian Periods (2334–2113), University of Toronto Press, pp. 261-268, 1993 ISBN 0-8020-0593-4
↑ J. Gelb, Sargonic Texts in the Louvre Museum, Materials for the Assyrian Dictionary, Chicago: The University of Chicago Press, 1970 ISBN 978-0-22-662308-5

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Umma

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Umma na anglickej Wikipédii.

[Hai-1] Haider Oraibi Almamori. Gišša (Umm Al-Aqarib), Umma ( Jokha), and Lagaš in the Early Dynastic III Period. Al-Rāidān 2014, S. 1–37. [1]

[2] BARTASCH, V. On the Sumerian City UB-meki, the Alleged “Umma”. In: Cuneiform Digital Library Bulletin. Band 2, 2015 [2]

[Hul-3] Hulínek, Drahoslav, Eva Hulínková Ťuchová, and Tibor Lieskovský. “I. O DEJINÁCH SUMERSKÉHO MESTA UMMA V KONTEXTE AKTUÁLNEHO ARCHEOLOGICKÉHO BÁDANIA. Archeologický Projekt SAHI Tell Jokha.” In.: P. Fraňo/ M. Habaj (Zost.): Antica Slavica. ISBN 978-80-8105-929-2. Trnava, no. Trnava (2018). [3]

[:0-4] Lambert, W. G. (1990). The Names of Umma. Journal of Near Eastern Studies. (1): 75–80. doi:10.1086/373421. ISSN 0022-2968. JSTOR 544410. S2CID 162374749.

[5] Marek Stępień, The Economic Status of Governors in Ur III Times: An Example of the Governor of Umma, Journal of Cuneiform Studies, vol. 64, S. 17–30, 2012

[6] Peat, J. A., An Offering - List from the Third Dynasty of Ur, Revue d’Assyriologie et d’archéologie Orientale, vol. 69, no. 1, S 19–22, 1975

[:1-7] Frayne, Douglas, G͂iša and Umma, Pre-Sargonic Period: Early Periods Volume 1 (2700-2350 BC), University of Toronto Press, pp. 357-368, 2008 ISBN 978-0802035868

[8] Inana's descent to the nether world. Electronic Text Corpus of Sumerian Literature. Prevzaté 2021-07-22.

[9] Uruk period proto-cuneiform tablets from Umma

[10] Scott, Graham P. “Universal Chronology of Mesopotamia, Iran, Anatolia & the Levant - Ch.5 of Seeds of Western Culture.” Seeds of Western Culture, 2025 [4]

[11] Carrie Hritz, The Umma-Lagash Border Conflict: A View from Above, The Umma-Lagash Border Conflict: A View from Above, From Sherds to Landscapes: Studies on the Ancient Near East in Honor of McGuire Gibson, Studies in Ancient Oriental Civilization, Chicago: The Oriental Institute, S. 109-130, 2021 ISBN 978-1-61491-063-3

[12] Cooper, Jerrold S. (1983). Reconstructing history from ancient inscriptions : the Lagash-Umma border conflict. Malibu: Undena Publications. ISBN 0-89003-059-6. OCLC 10304478.

[13] Foster., Benjamin R., Archives and Record-keeping in Sargonic Mesopotamia", Zeitschrift für Assyriologie und Vorderasiatische Archäologie , vol. 72, no. 1, S. 1-27, 1982

[14] Douglas R. Frayne, Umma, The Sargonic and Gutian Periods (2334–2113), University of Toronto Press, pp. 261-268, 1993 ISBN 0-8020-0593-4

[15] J. Gelb, Sargonic Texts in the Louvre Museum, Materials for the Assyrian Dictionary, Chicago: The University of Chicago Press, 1970 ISBN 978-0-22-662308-5

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]