Uran-9
| Uran-9 | |
|---|---|
 Uran-9 na výstave Armia-2016 | |
| Základná charakteristika | |
| Posádka | 0 |
| Dĺžka | 5,2 m |
| Šírka | 2,5 m |
| Výška | 2,3 m |
| Hmotnosť | 12 t |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Pancierovanie | |
| Hlavná zbraň | 30 mm kanón 2A72 s 200 nábojmi rakety Ataka |
| Sekundárne zbrane | 7,62 mm guľomet PKTM s 1000 nábojmi |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | |
| Odpruženie | |
| Max. rýchlosť | 35 km/h |
| Pomer výkon/hmotnosť | |
| Dojazd | |
| Priechodnosť | |
Uran-9 je ruské bezposádkové prieskumno-bojové vozidlo, ktoré bolo vyvinuté a je vyrábané spoločnosťou 766 UPTK. Bolo vyvinuté s ohľadom na zvýšenie efektívnosti pri plnení bojových úloh a zároveň na zníženie strát vlastnej živej sily.
Konštrukcia upraviť
Základnú kanónovú výzbroj tohto robotického bojového systému tvorí 30 mm automatický kanón 2A72 so zásobou 200 nábojov. Na rozdiel od modelu 2A42 má tento kanón výrazne nižšiu rýchlosť streľby (300 - 330 výstrelov za minútu) a značne horšiu presnosť, ktorá je však kompenzovaná vyššou pohyblivosťou hlavne. Kanón môže používať trieštivo-trhavú alebo priebojnú muníciu. S 2A72 je spriahnutý guľomet PKTM, ktorý má kaliber 7,62 mm a zásobník na 1000 nábojov. Uran-9 má tiež 4 riadené protitankové strely 9S120 Ataka, ktorých priebojnosť cez dynamickú ochranu je 900 - 950 mm. Na hornej strane veže (po oboch stranách) je nainštalovaných 12 reaktívny plameňometov Šmeľ-M (6 na každej strane). Celá paleta raketovej výzbroje umožňuje zasiahnuť veľké ciele až na vzdialenosť päť kilometrov.
Senzorové vybavenie pozostáva z dennej/nočnej kamery, infračervených senzorov a laserového diaľkomeru. Robot dokáže autonómne nájsť nepriateľské ciele, ale spustiť paľbu môže iba na príkaz operátora.
Uran-9 má modulárnu konštrukciu, čo znamená, že je ľahko prispôsobiteľný konkrétnym požiadavkám zákazníka. Pásový podvozok 12-tonového robota pochádza z vlastného vývoja spoločnosti 766 UPTK. Pohon robota zabezpečuje turbodieselová jednotka s výkonom 400 koní od spoločnosti KAMAZ. Tá umožňuje Uranu-9 pohybovať sa po akomkoľvek teréne rýchlosťou až 35 km/h.
Systém Uran-9 nepredstavuje len jedno samostatné vozidlo. Celý komplex pozostáva z prieskumno-bojových robotov, mobilného veliteľského stanovišťa, dopravného zariadenia a siedmich vyškolených pracovníkov. Ovládanie vozidiel na diaľku sa realizuje pomocou rádia, ktorého dosah by mal byť tri kilometre.
Nasadenie upraviť
Uran-9 bol testovaný v ostrých bojových podmienkach v Sýrii, odkiaľ sa roku 2018 vrátil s veľkým množstvom zistených nedostatkov. Medzi tie hlavné patrí obmedzená mobilita, nízka palebná sila, nevyhovujúce ovládanie a slabé prieskumné spôsobilosti.
Počas skúšok spôsobovali nedostatky podvozku časté zlyhanie vozidla a úplnú imobilitu. Hlavný kanón fungoval mimoriadne nestabilne a často vystreľoval s veľkým oneskorením, čo je v bojových podmienkach neprijateľné. V niektorých prípadoch kanón dokonca úplne ignoroval požiadavky operátora. Ďalšou významnou nevýhodou je, že okrem nízkej rýchlosti a nízkej reakcie na pokyny operátora, nie je možné z Uranu-9 strieľať počas jazdy. Optika a ostatné senzory sa nedokážu za hodu stabilizovať, a preto musí vozidlo pred streľbou zastaviť.
Navyše namiesto deklarovaných troch kilometrov bolo možné vozidlo ovládať maximálne na dva kilometre. Podľa niektorých zdrojov je dokonca jeho akčný rádius iba 300 - 500 m. Podľa správy zo Sýrie operátori viackrát stratili nad robotom kontrolu. Až 17-krát stratili kontrolu na viac ako minútu a dvakrát na 11 hodín. A to aj napriek skutočnosti, že Uran-9 pracoval v otvorenom priestore. Operácia v mestskom prostredí plnom prekážok by pre Uran-9 bola omnoho fatálnejšia, pretože strata kontroly počas boja aj na minútu by takmer 100% prestavovala definitívnu stratu robota.[1]
Nespokojná armáda tieto problémy zhrnula do vyjadrenia, že v nasledujúcich 10 rokoch nebudú tieto systémy schopné plniť úlohy v bojových podmienkach.[2] Bez ohľadu na tieto nedostatky sa Uran-9 zúčastnil cvičenia Vostok-2018 a bol zavedený do služby v ruskej armáde.
