Otvoriť hlavné menu

Urbain Jean Joseph Le Verrier (* 11. marec 1811, Saint-Lô, Francúzsko – † 23. september 1877, Paríž, Francúzsko) bol francúzsky astronóm a matematik, špecializujúci sa na nebeskú mechaniku.

Urbain Le Verrier
francúzsky astronóm a matematik
francúzsky astronóm a matematik
Narodenie11. marec 1811
Saint-Lô, Francúzsko
Úmrtie23. september 1877 (66 rokov)
Paríž, Francúzsko
PodpisUrbain Le Verrier, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Urbain Le Verrier

Le Verrier je známy svojím objavom planéty Neptún, ktorý vykonal iba s použitím znalostí nebeskej mechaniky a poznámok z astronomických pozorovaní. Na radu Araga,[1] vykonal výpočty, a objasnil tým odchýlky v pohybe planéty Urán po svojej dráhe. Keďže už v tom čase kolovali dohady, že Urán môže rušiť pri obehu nejaká neznáma planéta, podujal sa Le Verrier vypočítať približné miesto, kde by sa mala nachádzať. V rovnakom čase sa o to pokúšal aj John Couch Adams, vtedy neznámy anglický študent. Len čo Le Verrier dokončil svoje výpočty, zaslal ich do Berlínskej hvezdárne nemeckému astronómovi Gallemu. Ten planétu našiel v súhvezdí Vodnár, asi jeden stupeň od miesta predpovedaného výpočtami. Le Verrier vedel totiž o presných mapách oblohy, na ktorých pracoval Bessel a vedel, že podľa nich sa hľadaná planéta (hviezdna veľkosť asi 8 mag.) ľahšie nájde, ako pomocou starých nepresných a neúplných máp.[2] Adamsov neúspech bol podmienený hlavne tým, že chýbali presné mapy oblohy a o jeho prácu nejavil jeho profesor záujem.

Le Verrier sa zaoberal aj dráhovými poruchami Merkúra. Takisto, ako v prípade Uránu, vyslovil názor, že ich spôsobuje neznáma planéta obiehajúca medzi Merkúrom a Slnkom predbežne nazvaná Vulkán. Pozorovania, ktoré nasledovali, nepotvrdili žiadnu planétu v tejto oblasti. Celý problém sa podarilo objasniť v roku 1915 Albertovi Einsteinovi sformulovaním svojej všeobecnej teórie relativity.

Le Verrier získal v rokoch 1868 a 1876 Zlatú medailu Kráľovskej astronomickej spoločnosti

Meno Le Verrier dostali 2 krátery na Mesiaci a Marse, prstenec okolo Neptúna a asteroid 1997 Leverrier.

ReferencieUpraviť

  1. http://www-gap.dcs.st-and.ac.uk/~history/Mathematicians/Arago.html
  2. Csere, E.: História Astronómie, 19. storočie - Hvezdáreň Prešov, 1993