Vyučovanie
Vyučovanie alebo výučba je cieľavedomá, organizovaná, plánovitá činnosť vedená spravidla učiteľom , pri ktorej sú sprostredkovávané nové vedomosti, zručnosti a návyky. Je to činnosť prebiehajúca spravidla inštitucionalizovane.
Výučba je historicky ustálená forma školskej výchovy a vzdelávania detí, mládeže a dospelých. Základnou charakteristikou vyučovania je vzájomná súčinnosť dvoch subjektov: spravidla jedného vyučujúceho (učiteľ, lektor, inštruktor) a jedného, častejšie skupiny vyučovaných (žiak, študenti, frekventanti). Vyučovanie sa uskutočňuje na základe empirického a vedeckého vysvetľovania a predvídania závislosti medzi cieľmi, podmienkami, prostriedkami a výsledkami vyučovania.
Spoločenskou funkciou vyučovania je sprostredkovať z generácie na generáciu základy vied, techniky, umenia a iných spoločenských činností a praktických skúseností z poznávania a pretvárania sveta a súčasne všestranne utvárať osobnosť učiacich sa podľa spoločenských potrieb a záujmov.
Obsahovú stránku vyučovania v hlavných črtách určujú učebné plány, učebné osnovy a učebnice.
Organizačná stránka vyučovania zahrnuje časovo-organizačnú prípravu: rozdelenie vyučovania podľa ročníkov, semestrov, tried, rozvrhu hodín, rozdelenia pedagogických povinností učiteľov atď.
Procesuálna, dejová stránka vyučovania sa označuje ako vyučovací proces.
Finálnym výsledkom vyučovania je nadobudnutie istého druhu vzdelania a stupňa vzdelania.[1]
Referencie
upraviť- ↑ Pedagogická encyklopédia Slovenska. 2. P-Ž. Bratislava, Veda 1985. 704 s., s. 597.
Iné projekty
upraviť- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Vyučovanie
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vyučovanie
Externé odkazy
upraviť- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.