Veľká mešita (Konstanca)

Veľká mešita (rum. Marea Moschee), známa aj pod názvom Mešita Karola I. (rum. Moscheea Carol I) v Konstanci je budova mešity zo začiatku 20. storočia, nachádzajúca sa na ulici strada Crângului v historickom centre mesta Konstanca v konstanckej župe v Dobrudži v Rumunsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.[1][2][3][4]

Veľká mešita v Konstanci
mešita
pohľad na budovu mešity z juhu
Štát Rumunsko Rumunsko
Župa Konstanca
Mesto Konstanca
Náboženstvo Islam
 - cirkev Sunnitský islam
Súradnice 44°10′24″S 28°39′35″V / 44,173333°S 28,659722°V / 44.173333; 28.659722
Výška 47 m
Architekti Victor Stefanescu, Gogu Constantinescu
Výstavba 1910 - 1912
 - dokončenie 1912
Rumunsko s vyznačenou polohou kostola
Rumunsko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: Carol I Mosque, Constanța
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Charakteristika a dejiny upraviť

Budova dnešnej mešity stojí na mieste staršieho moslimského náboženského zariadenia, ktoré bolo známe po názvom "Mahmudije", po sultánovi Mahmudovi II. a bolo postavené ešte v rokoch 1822-1825, vtedajším vojenským veliteľom mesta Hafuzom Husseinom Pašom.[2][3][4]

Výstavba mešity začala na základe iniciatívy rumunského kráľa Karola I. v lete roku 1910.[4][3][1][2] Položenia základného kameňa sa zúčastnili zástupcovia niekoľkých ministerstiev, sekretár Osmanskej ríše v Bukurešti Seffa-Bej, ako aj osmanský konzul v Konstanci Kadri-Bej.[2] Stavba bola dokončená v priebehu roku 1912 a 31. mája roku 1913 bola oficiálne otvorená za prítomnosti kráľovskej rodiny a predstaviteľov miestnej moslimskej komunity ako aj moslimských autorít v Rumunsku.[1][2][3][4]

Autorom stavby bol jeden z najlepších architektov začiatku 20. storočia Victor Stefanescu, pričom pri stavbe minaretu a kupoly mal pomoc druhého architekta Gogua Constantinescua.[4][3][1][2] Victor Stefanescu si pred samotným začatím výstavby naštudoval dostupné informácie o moslimskej náboženskej architektúre a dokonca za účelom výstavby navštívil niekoľko tureckých miest.[2]

V priebehu 20. storočia prešla budoba niekoľkými renováciami.[1] Tie sa konali v rokoch 1957 - 1959, v roku 1981 a nakoniec v roku 1993.[2][4]

Mešita je najväčším moslimským svätostánkom na území Rumunska.[4][1] Budova je postavená v egyptsko-byzantskom slohu s niektorými typickými rumunskými prvkami. Je prvou budovou na území Rumunska, ktorá bola postavená z tvrdeného betónu. Najzaujímavejšou časťóu stavby je mohutná kupola, inšpirovaná byzantským slohom.[4][1][2] Kupola je vysoká 25 metrov a v priemere má až 8 metrov.[2] Minaret mešity je vysoký 47 metrov a na jeho ochoz vedie špirálovité schodisko so 140 schodmi. Vrchol minaretu ako aj vrchol kupole sú ozdobené moslimským polmesiacom. Prístup do mešity je zabezpečený dvomi mramorovými dverami s bronzovými ornamentami. Vnútorný priestor má štvorcový pôdorys o dĺžke strany 14 metrov.[1][2] Pri mešite sa nachádza dvor s dvoma umyvárkami. Celková rozloha zastavanej plochy je približne 480 m². Nad hlavnou bránou do mešity sa nachádzajú dva nápisy v arabčine. Prvý je so slovami, s ktorými moslimskí veriaci začínajú väčšinu aktivít: " Bismillah, ar-Rahman, ar-Rahim". Druhý nápis je verš 103 zo súry An-Nisa.[2]

Vstup turistom je do mešity pri dodržaní moslimských náboženských pravidiel povolený.[2][4]

Zaujímavosť upraviť

  • Mešita bola originálne pomenovaná ako Mešita Karola I. po rumunskom kráľovi, ktorý sa zaslúźil o jej výstavbu.[1][4]
  • V mešite sa náchádza tzv. koberec Ahmeda Hamida. Jedná sa o jeden z najstarších orientálnych kobercov v Európe, ktorý má plochu až 144 m² a váži až 500 kilogramov.[4][3][1] Rozmery koberca sú 15 x 9 metrov.[2] Koberec bol darovaný mešite sultánom z mešít z dunajského ostrova Ada-Kaleh.[4][1] Do mešity bol koberec donesený v roku 1965.[2][4]
  • Centrálne vykurovanie bolo v budove zavedené už na začiatku výstavby v roku 1910 a stále je funkčné.[1]
  • Architekt Victor Stefanescu obdržal počas otváracej ceremónie za perfektne odvedenú prácu od kráľa Karola I. strieborné, červene smaltované hodinky s vygravírovanou postavou panovníka. Od sultána Mehmeda V. obdržal architekt ako znak vďaky vojenský rád "Medgidie".[2][4]

Galéria upraviť

Referencie upraviť