Victor Turner

Victor Witter Turner (* 28. máj 1920, Glasgow – † 18. december 1983, Charlottesville, USA) bol britský antropológ. Je pokladaný za jedného z najinšpiratívnejších autorov súčasnej antropológie.[1]

Victor Turner
škótsky antropológ
Narodenie28. máj 1920
Glasgow, Škótsko
Úmrtie18. december 1983 (63 rokov)
Charlottesville, Virgínia, USA
Alma materUniversity College London
University of Manchester

ŽivotopisUpraviť

Narodil sa v Glasgowe ako syn Normana a Violet Turnerových. Počas druhej svetovej vojny slúžil ako nižší dôstojník pri zneškodňovaní nevybuchnutých bômb. Po vojne sa vďaka knihám Margaret Meadovej a Alfreda R. Radcliffea-Browna spolu so svojou manželkou a neskoršou celoživotnou spolupracovníčkou Edith Turnerovou začal zaujímať o antropológiu. Získal bakalársky diplom z antropológie na University College London a potom pokračoval v postgraduálnom štúdiu na University of Manchester. V roku 1950 až 1954 robil rozsiahly terénny výskum asi sedemnásťtisícového kmeňa Ndembu v severozápadnej Rhodézii (v dnešnej Zambii). Tomuto kmeňu venoval monografiu Schism and Continuity in an African Society (Schizma a kontinuita v jednej africkej spoločnosti, 1957), ktorú obhájil v roku 1955 ako svoju doktorandskú prácu. V nej sa pokúsil nájsť poriadok nie v sociálnej štruktúre, ale v mocenskom konflikte, ktorý spoločnosť nerozvracia, ale potvrdzuje. Kľúčový pojem, ktorý mal Turnerovi umožniť konceptualizáciu ndembuskej sociálnej organizácie a hodnôt, bola sociálna dráma, ktorá zahŕňa fázy postupného porušenia noriem, krízy, urovnávania a reintegrácie. Analógia života ako divadelnej hry bola blízka Turnerovej skúsenosti a naturelu. Jeho matka bola herečka, ktorá sa doma neustále pripravovala na svoje roly. Turner preto dokázal citovať veľa pasáží zo Shakespeara, Aischyla, Shawa a Ibsena, ktorého hry pripadali Turnerovi ako priame vyjadrenie ndembuskej reality. Koncept sociálnej drámy uplatnil Victor Turner rovnako pri analýze islandských ság (An Anthropological Approach to the Icelandic Saga; The Icelandic Family Saga as a Genre of Meaning-Assignment) alebo na priebeh mexickej revolúcie z roku 1810.[2] Od polovice 60. rokov sa Turner zaoberal aj problematikou politickej antropológie. Spoločne s Marcelom Schwartzom a Arturom Tudenom usporiadal panel o politickej antropológii v roku 1964 v rámci zasadania Americkej antropologickej asociácie a podieľal sa sa na vydaní zborníku Political Anthropology(1966).[3] Zomrel 18. decembra 1983.

Hlavné myšlienkyUpraviť

Victor Turner zdôraznil význam symbolu ako základného prvku v ľudskej kultúre. V týchto myšlienkach sa inšpiroval hlavne Edwardom Sapirom a Sigmundom Freudom. Symbol špecifikuje ako dynamickú entitu viazanú na sociálnu akciu, ktorá ho generuje, a zároveň je spojený so sociálnym kontextom, ktorý vymedzuje jeho význam. Stáva sa tak zhustením významov s potencionálne silným emočným účinkom. V minulosti dosiahli jednoduché symboly vysokú efektivitu, ktorej možnosti sú neustále odhaľované v rôznych civilizačných a historických horizontoch (napr. kresťanský kríž) Podľa Turnera má byť symbol chápaný predovšetkým ako prejav ľudského zmýšľania.[2]

ReferencieUpraviť

  1. Budil 2003, s. 323
  2. a b Budil 2003, s. 325
  3. Budil 2003, s. 328

LiteratúraUpraviť

  • Budil, I. (2003) (česky), Mýtus, jazyk a kulturní antropologie, Praha: Triton 

ZdrojUpraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Victor Turner na anglickej Wikipédii.