Otvoriť hlavné menu

Viljandi je estónske mesto ležiace v južnej časti krajiny. Je správnym centrom kraja Viljandimaa.

Viljandi
mesto
Viljandi town hall.jpg
radnica
Flag of et-Viljandi.svg
Vlajka
Et-Viljandi coa.svg
Erb
Štát Estónsko Estónsko
Región Viljandimaa
Súradnice 58°21′48″S 25°35′44″V / 58,36333°S 25,59556°V / 58.36333; 25.59556
Rozloha 14,62 km² (1 462 ha)
Obyvateľstvo 19 150 (2012)
Hustota 1 309,85 obyv./km²
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 71020
Poloha mesta v rámci Estónska
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Estónska
Webová stránka: viljandi.ee
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

DejinyUpraviť

 
Zrúcaniny rádového hradu vo Viljandi

Prvé známky osídlenia na území dnešného Viljandi sa datujú do 5. tisícročia pred Kr. Výhodná poloha miestneho návršia lákala dávnych obyvateľov Estónska k stavbe opevnenia. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza od arabského zemepisca al-Idrísího z roku 1154. Toto hradisko potom hralo dôležitú úlohu pri bojoch Estóncov s nemeckými križiakmi na začiatku 13. storočia. Nemci ho najprv neúspešne obliehali v roku 1211 spoločne s Lotyšmi a Livóncami, aby ho potom definitívne dobyli roku 1223.

Hneď v nasledujúcom roku rozhodol veľmajster križiackeho rádu mečových bratov Volquin posilňovanie miestneho opevnenia. Tak začala stavba mohutného Vijlandského hradu, ktorý sa čoskoro stal jedným z najväčších v celom Pobaltí. Ako sa rozvíjal hrad, rástla aj osada v podhradí. Mestské práva dostalo Viljandi v roku 1283 a členom hanzy sa stalo pravdepodobne niekedy v polovici 14. storočia.

Úpadok Vijlandi začal počas livónskej vojny. V roku 1560 sa ho po dlhom obliehaní zmocnili ruské vojská. Roku 1582 prešlo pod poľskú nadvládu. Krátko potom vypukla švédsko-poľská vojna. Počas bojov zmenilo Viljandi niekoľkokrát majiteľa a bolo v podstate úplne zničené. Slovami poľského kňaza Dionysia Fabricia vyzeralo mesto po vojne takto: „Hovorí sa, že Viljandi stráži teraz diabol sám, krákoraje tu ako kohút. Už nie je tu čoho obdivovati, všetko jest zničené a ni pevnosť, ni v meste už nie sú miestom, kde by ľudská bytosť mohla bývať, a stali sa teraz sídlom satanovým“ Zúbožené mesto stratilo mestské práva v roku 1624.

Viljandi sa z vojny spamätávalo len veľmi pomaly, tým skôr, že ho ťažko zasiahla aj severná vojna na začiatku 18. storočia. Avšak pod ruskou nadvládou začalo rásť a postupne sa z neho stalo centrum regiónu. Mestské práva opäť dostalo roku 1783. V 18. storočí sa stalo dôležitým industriálnym a kultúrnym centrom.

1. augusta 1897 získalo železničné spojenie postavením odbočnej úzkorozchodnej (750 mm) trate z Mõisaküly, ležiacej na trati Valga – Pärnu[1], a roku 1901 bola privedená železničná trať rozchodu 1 524 mm z Tallinnu cez Türi. Úzkorozchodná trať zanikla v 70. rokoch 20. storočia v súvislosti s prestavbou svojej chrbtovej trati na rozchod 1 524 mm.

TuristikaUpraviť

Návštevy Viljandi by rozhodne nemali vynechať návštevu zrúcaniny mohutného hradu ležiace na návrší nad mestom. Ďalšími zaujímavými pamiatkami sú neskoro baroková radnica dokončovaná v roku 1774, pôvodne františkánsky kostol sv. Jána z rokov 1466 – 1472 a miestne múzeum, nachádzajúce sa v jednej z najstarších mestských budov. K technickým zaujímavostiam patrí vodárenská veža z roku 1911, a dva mosty (Varesesild a visutý Rippsild) z 20. a 30. rokov minulého storočia nachádzajúce sa v blízkosti hradného návršia.

 
Visutý most vo Viljandi

Partnerské mestáUpraviť

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. http://www.moisakyla.ee/index.php?sisu=10&&t=2
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Viljandi na českej Wikipédii.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viljandi

Externé odkazyUpraviť